OBSAH
1 DÔVODY PRE OBSTARANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN – O SVÄTUŠE 3
2 RIEŠENIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 3
2.1. ZMENA FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA PLÔCH 3
2.2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU 4
2.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE 4
2.4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY 5
2.5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA 5
2.6. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE 5
2.7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE 5
2.8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE 6
2.9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV 6
2.10. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI 6
2.11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY 6
2.12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA 16
2.12.2 VODNÉ HOSPODÁRSTVO 16
2.12.3 ENERGETIKA 16
2.13. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 17
2.14. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU 18
2.15. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY 18
2.16. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA 20
3 ZÁVÄZNÁ ČASŤ ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 20
1 Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše
Územný plán obce Svätuše bol spracovaný Ing. arch. Evou Mačákovou v r. 2007. Zmeny a doplnky boli objednané obcou Svätuše v rámci prípravy realizácie fotovoltaickej elektrárne spoločnosťou INGOS Prešov s.r.o. & Energocom,
s. r. o. . Zmeny a doplnky 2009 ÚPN VÚC Košický kraj, schválené VZN KSK č. 10/2009, ktorým sa vyhlásilo úplné znenie záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj, regulatív 7.13.: vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU.
Zmeny a doplnky majú stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné vzťahy a bezkolíznu koexistenciu pre harmonický rozvoj obce pri rešpektovaní jej daností.
Z uvedeného dôvodu obec požiadala spracovateľku Zmien a doplnkov Ing. arch. Mačákovú o zapracovanie fotovoltaickej elektrárne do Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše.
2 Riešenie Zmien a doplnkov územného plánu obce
2.1. Zmena funkčného využívania a priestorového usporiadania plôch
|
Zmeny a doplnky sa týkajú lokalít Sever a Juh určených na fotovoltaické elektrárne a plochy VN vzdušnej prípojky. Lokalita Sever:
Južná lokalita:
|
Parcelné číslo (registra“E“) |
Výmera v m2 |
Druh pozemku |
|
2097 |
15 408 |
Orná pôda |
|
2098 |
14 590 |
Orná pôda |
|
2100 |
1 818 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2101 |
5 251 |
Orná pôda |
|
2102 |
12 322 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2103 |
16 027 |
Orná pôda |
|
2104 |
9 114 |
Orná pôda |
|
2105 |
6 298 |
Orná pôda |
|
2106 |
56 216 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2107 |
19 098 |
Orná pôda |
|
2108 |
2 254 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2118 |
29 205 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2119 |
4 039 |
Orná pôda |
|
2120 |
40 369 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2121 |
31 392 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2122 |
13 453 |
Orná pôda |
|
2123 |
12286 |
Orná pôda |
|
2124 |
15 516 |
Orná pôda |
|
2125 |
7 251 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2126 |
8 625 |
Orná pôda |
|
2127 |
9 333 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2128 |
3 769 |
Orná pôda |
|
2129 |
5 963 |
Orná pôda |
|
2130 |
1 298 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2134 |
6 776 |
Orná pôda |
|
2135 |
10 419 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2132 |
19 093 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2133 |
7 088 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2096 |
342 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2099 |
625 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
Spolu |
344 868 |
Plocha VN vzdušnej prípojky
|
Parcelné číslo (registra“E“) |
Výmera v m2 |
Druh pozemku |
|
1457 |
4 229 |
Orná pôda |
|
1807 |
891 |
Orná pôda |
|
1808 |
1 849 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1809 |
1 666 |
Orná pôda |
|
1810 |
2 094 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1811 |
5 801 |
Orná pôda |
|
1812 |
1 617 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1815 |
8 391 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1816 |
1 396 |
Orná pôda |
|
1818/1 |
24 073 |
Orná pôda |
|
Spolu |
52 007 |
Celková plocha fotovoltaických elektrární v zmene ÚPN č. 2 je 112,0632 ha.
Na časti týchto pozemkov je navrhnutá zmena funkčného využitia na dobu cca 20 rokov na fotovoltaickú elektráreň.
2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu
Túto kapitolu dopĺňame o regulatív 7.13. zo VZN KSK č. 10/2009:
7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU
2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
2.3.1 Demografia
Zmeny a doplnky nemajú vplyv na demografiu.
2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce
Zmeny a doplnky nemajú vplyv na pracovné príležitosti.
2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy
Návrh
§ navrhujeme lokality pre realizáciu fotovoltaických elektrární v západnej a juhozápadnej časti katastra obce Svätuše v súlade s ÚPN – VÚC Košického kraja
2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
Návrh
§ urbanistická koncepcia navrhovanej lokality fotovoltaickej elektrárne sa odvíja od situovania v blízkosti VVN vedenia s možnosťou napojenia na komunikačnú sieť. Lokality majú tiež spĺňať požiadavky na maximálne využitie slnečného žiarenia.
2.6. Návrh funkčného využitia územia obce Funkčná regulácia zástavby
FVE – fotovoltaická elektráreň
§ územie slúži pre výrobu elektrickej energie prípustné funkčné využívanie plôch:
§ umiestnenie fotovoltaických panelov (technológia solárnych amorfných panelov)
§ trafostanice
§ VN a VVN prípojky
§ zatrávnená plocha medzi fotovoltaickými panelmi obmedzené funkčné využívanie plôch:
§ skladové priestory
§ parkovacie a odstavné plochy zakázané funkčné využívanie plôch:
§ výroba iného druhu, ako je prípustná FVE
§ občianske vybavenosť
§ bývanie
§ rekreácia
2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie 2.7.3.Výroba
2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo
Návrh
Fotovoltaické elektrárne sú navrhnuté v západnej časti katastrálneho územia obce Svätuše. Celkom je v rámci tejto stavby sú navrhnuté elektrárne s celkovým výkonom 36 MWp. Na základe veľkostí lokalít a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie:
Spôsob výroby: OZE
Druh technológie: solárne amorfné panely Inštalovaný výkon elektrární: 1, 2 a 4 MWp
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým a paralelným zapojením FV panelov.
V rámci kioskových trafostaníc (1000, 2000 a 4000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV. Z týchto trafostaníc sa VN vedeniami distribuuje elektrina do transformovne (TR) 22/110 kVA. Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhované na napäťovej úrovni 110 kV na linku VVN č. 6794.
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany
a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN. Servis elektrárne
Servisné práce budú zabezpečované dodávateľsky a budú súvisieť iba s opravou a servisnými činnosťami, ktoré súvisia s FVE. Pri garantovanej 20 ročnej záruke fotovoltaických panelov je odhadovaný minimálny počet výjazdov súvisiacich s opravou technologických častí FVE. Okrem toho servisné činnosti sa budú týkať väčšinou úpravy plochy (pravidelné kosenie) pod FV panelmi.
2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce
Zastavané územie obce v zmysle zákona č. 237/2000Z.z sa zmenami a doplnkami č. 2/2009 nemenia.
2.9. Vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov
2.9.1. Ochranné pásma
§ ochranné pásmo elektrických vedení je pri napätí
§ od 1 do 35 kV vrátane
§ pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m,
§ pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m
§ pre zavesené káblové vedenie 1 m
§ od 35 do 110 kV vrátane 15 m
§ ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia
§ s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice od konštrukcie transformovne
2.9.2. Chránené územia podľa osobitných predpisov
§ Podľa Smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie na celom k. ú. Svätuše
2.10. Návrh riešenia záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami
Riešené zmeny a doplnky si nevyžadujú zmeny v riešení záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami.
2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny
Katastrálne územie obce Svätuše je situované južne od centrálnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti okresu Trebišov, je vymedzené katastrálnymi hranicami obce. Vzhľadom na rovinný charakter územia s malými výškovými rozdielmi je celá oblasť teplotne málo diferencovaná.
Orografia
Riešený priestor podľa geomorfologického členenia SR (E. Mazúr, M.Lukniš) je súčasťou alpsko - himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincia Východopanónska panva, provincia Veľká Dunajská kotlina, Oblasť Východoslovenská nížina, orografický celok Východoslovenská rovina a podcelok Medzibodrožské pláňavy.
Geomorfológia
Územie má ráz typickej poriečnej zóny s nepatrnými deniveláciami terénu, so sieťou živých a mŕtvych ramien a umelých odvodňovacích kanálov. Geomorfologicky charakterizuje územie Latorickej roviny rovinný, nepatrne zvlnený reliéf, regulovaným korytom rieky Latorica a jej prítokov, sieťou mŕtvych ramien a močiarov s lužnými lesmi.
V dnešnom reliéfe možno rozlíšiť agradačné valy 1 až 2,5 m vysoké, zaberajúce šírku 2 až 5 km, ktoré sú od seba oddelené medzivalovými depresiami. Osobitné postavenie majú plytké depresie, ktorých vznik je podmienený súčasným poklesávaním územia o 1 až 2 mm ročne. Medzibodrocké pláňavy, s typickou eolitickou formou reliéfu modelovanou vetrom, zaberajú prevažnú časť katastra a tiahnu sa od Latorickej roviny po hranice s MR. Jej vývoj v dôsledku neotektonických procesov nie je ani v súčasnosti ukončený. Karpatské toky ukladajú značné kvantá transportovaného materiálu do stále klesajúcej nížiny, čo spôsobuje akumulačnú štruktúru územia.
Klimatická charakteristika
Východoslovenská nížina predstavuje plochu 2 600 km2. Priľahlé pohoria tvoria súčasť danej oblasti a výrazne sa podieľajú na tvorbe klímy v riešenom území. Klimatické a hydrologické charakteristiky sú ukazovateľom ekologickej kvality posudzovaného územia a dôležitým prvkom pre definovanie nových ekostabilizačných prvkov. Klimaticky patrí riešené územie Svätuše do teplej oblasti, podoblasti mierne vlhkej, okrsok teplý, mierne suchý s chladnou zimou.
Teplá klimatická oblasť - zahŕňa prevažnú väčšinu posudzovaného územia - v rámci Východoslovenskej pahorkatiny a roviny. Charakterizovaná je teplou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, chladnou suchou zimou s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Z hľadiska vlahového ide o suchú až mierne suchú podoblasť.
Hydrológia
Opisované územie spadá celkovo do hlavného povodia Bodrogu (číslo hydrologického poradia 4-30), ktorý vzniká sútokom riek Latorica, Laborec a Ondava, ktoré majú nížinný charakter. Zavodnený horizont je tvorený jemno až strednozrnými pieskami eolitického pôvodu. Piesčité sedimenty, ktoré dosahujú v alúviach tokov značných mocností, vytvárajú pomerne homogénny kolektor. Dlhodobí špecifický odtok podzemnej vody sa pohybuje od 2,0 do 4,99 l.s.km. Smer prúdenia podzemných vôd je zo severu na juhozápad. Značná časť podzemných vôd je doplňovaná zo zrážok, avšak najväčší vplyv na režim podzemných vôd má rieka Bodrog.
Odbery povrchových a podzemných vôd :
V riešenom území sa podľa Správy o vodohospodárskej bilancii vôd v Slovenskej republike za rok 2006 nenachádzajú žiadni významní odberatelia povrchových či podzemných vôd.
Bilancia vodných zdrojov :
Z hľadiska kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie stanovujúcej vzťah medzi zdrojmi vody a požiadavkami na vodu a zisťujúcej krytie požiadaviek vodnými zdrojmi je vo všetkých bilančných profiloch zaznamenaný aktívny bilančný stav.
Vodné hospodárstvo – správa a údržba vodných tokov
Vodné toky v širšom území sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Povodie Bodrogu. Súčasná prax vodného hospodárstva a príslušné predpisy jednoznačne priorizujú protipovodňovú ochranu územia formou úpravy vodných tokov a rýchleho odvedenia vôd z územia.
Fytogeografické začlenenie
Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1980) patrí posudzované územie do oblasti panónskej flóry (Panonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupanonicum) a fytogeografického okresu Východoslovenská nížina. Toto členenie charakterizuje výskyt teplomilnej vegetácie so submediterálnymi, mediterálnymi a pontickými prvkami. Územie je charakteristické spoločenstvami kultúrnej stepi, kde podstatnú časť biotopov tvorí orná pôda, menej lúky a pasienky, neveľké potoky a melioračné kanály s brehovou zeleňou, medzné zelené pásy, remízky a vetrolamy.
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek. Predkladaná charakteristika rekonštruovanej prirodzenej vegetácie je spracovaná podľa práce Michalko a kol. (1986). V širšom posudzovanom území boli mapované nasledujúce jednotky rekonštruovanej prirodzenej vegetácie:
· Lužné lesy vŕbovo-topoľové. Predstavujú spoločenstvá mäkkých lužných lesov teplej panónskej oblasti, patriacich do zväzov Salicion albae (vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy) a Salicion triandrae (krovinné vrbiny). V pôvodných spoločenstvách sú v stromovom poschodí zastúpené druhy vŕba biela (Salix alba), v. krehká (S. fragilis), topoľ biely (Populus alba), t. čierny (P. nigra), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), brest väz (Ulmus laevis). V krovinnom poschodí sú to vyššie spomenuté druhy vŕb, ďalej vŕba trojtyčinková
(Salix triandra), v. košikárska (S. viminalis), v. purpurová (S. purpurea), svíb krvavý (Swida sanguinea), baza čierna (Sambucus nigra).
· Lužné lesy nížinné. Sú to vlhkomilné až mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý.
· Dubové xerotermofilné lesy submediterálnnych a skalných stepí (Chlmecké pahorky). Tieto porasty sa vyvíjajú na vápencoch, dolomitoch, flyšoch, zlepencoch. Floristicky sú bohaté, so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Sú to neveľké plochy viažúce sa výlučne na teplé južné svahy, v dubovom stupni. Osadzujú extrémne formy reliéfu – chrbty a hrebene vrchov, prudké sklony a pod.
Povrch širšieho záujmového územia je vo veľkej miere odlesnený. Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali rieky, sa zachovalo niekoľko nesúvislých fragmentov kultúrnych lesov. V tesnej blízkosti riek majú vytvorené existenčné podmienky lužné lesy vrbovo- topoľové, zväzu Salicion albae a Salicion triandrae. Charakteristické asociácie sú Salici - Populetum a Salicetum triandrae. Plošne najviac podmienok je vytvorených pre existenciu nížinných lužných lesov zväzu Ulmeion. Na území ide hlavne o asociácie Carici - Fraxinetum a Fraxinopannonicae –
Ulmetum. Pomerne malý potenciál majú dubovo-hrabové lesy. Ide o malé ostrovceky zväzu Carpinion betuli s asociáciami Querco petraeae –
Carpinetum a Querco robori - Carpinetum. V bezodtokových depresiách sa usadili slatinné vrbové kroviská až slatinné jelšové lesy zväzov Salicion cinereae a Alnion glutinosae. V pahorkatinnom stupni vápencovej oblasti sú charakteristické dubové subxerotermofilné lesy zväzu Quercion pubescenti - petraeae. Hustá sieť mŕtvych ramien, materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu.
Zoogeografické začlenenie územia
Zloženie fauny dotknutého územia nie je až také pestré ako v hornatých častiach Slovenska. Územie Východoslovenskej nížiny patrí do provincie Vnútrokarpatskej zníženiny, oblasti panónskej, obvodu juhoslovenského, okrsku potiského. Riešené územie je z hľadiska fauny málo významné. Ide o intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu, v ktorej sú živočíšne spoločenstvá pomerne chudobné a značne narušené antropogénnou činnosťou.
Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry. V zložitých potravných reťazcoch prispievajú rozhodujúcou mierou k ekologickej rovnováhe v obehu látok a energie. Čím väčšia je druhová rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie podmienky pre ďalší rozvoj územia aj v prípade, ak ich chápeme z hľadiska ekologickej stratégie ľudskej spoločnosti. Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého vývinu. Vzhľadom na to možno vo faune rozlíšiť z hľadiska zoogeografického tieto hlavné zložky: kozmopolitnú, holarktickú, paleoarktickú, európsko - sibírsku, karpatskú, ale i endemickú a reliktnú. Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle iných právnych noriem SR a EU dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek a ratifikovaných medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar. ).
Živočíšne spoločenstvá v riešenom území môžeme rozdeliť do 5 typov biotopov:
1. Biotopy krajinnej zelene a kriačin – sú veľmi pozitívne pre toto územie s veľkým významom pre poľnohospodársku krajinu. Vyznačujú sa veľkou druhovou diverzitou, vyváženosťou druhov a skupín. Dominantné skupiny sú : spevavce, dravce, sovy, holuby, ďatle. Zabezpečujú stabilitu biocenóz.
2. Biotopy vlhkých lúk, pasienkov a zarastených močarísk – v teréne boli identifikované len malé torzá, sú však pozitívne s významom pre poľnohospodársku krajinu. Druhová diverzita je znížená, menšia vyváženosť druhov a skupín. Dominantné rady sú: bahniaky a bociany.
3. Biotopy intenzívne využívaných lúk, pasienkov – zoocenózy lúk a pasienkov. Druhy, ktoré tu žijú, sú prispôsobené priamemu pôsobeniu vonkajších činiteľov - slnečné žiarenie, dážď, vietor a značnému kolísaniu vlhkosti a teploty. Sú druhovo bohatšie ako zoocenózy polí, jediným grotechnickým zásahom je tu kosba. Z bezstavovcov sa v týchto ekosystémoch vyskytujú napr. Nematoda, slimáky, pavúky, kosce, roztoče, mnohonôzky, stonožky, mravce, kobylky a koníky, cikády, vošky, bzdochy, motýle, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, chrobáky. Pre teplé a suché stanovištia sú typické viaceré teplomilné druhy pavúkov, koníkov, bzdôch a cikád, vyskytuje sa tu modlivka zelená, stepné druhy chrobákov. Pasienky sú druhovo chudobnejšie. Zo stavovcov žijú na lúkach a pasienkoch napr. ropucha obyčajná a hlavne r. zelená, v blízkosti vôd i niektroré druhy skokanov a mlokov, jašterica obyčajná, na teplých suchých lúkach i jašterica zelená a zmijovec hladký, z vtákov pŕhľaviar červenkavý, pŕhľaviar čiernohlavý, škovránok poľný, strnádka lúčna a obyčajná, lapťuška lesná. Z cicacvov sú to napr. zajac poľný, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, tchor obyčajný a svetlý.
4. Biotopy polí - zoocenózy týchto biotopov musia byť prispôsobené i agrotechnickým zásahom (orba, žatva, používanie agrochemikálií). V dôsledku toho sa v týchto biotopoch udržali iba značne prispôsobivé druhy. Druhovo sú tieto zoocenózy chudobné, ale niektoré druhy bývajú mimoriadne hojne zastúpené. Zloženie cenóz závisí dosť od kultúry - každá poľnohospodárska kultúra viaže na seba určité druhy, zastúpené bývajú aj fytofágy. V pôde sú typickými dážďovky a niektoré Nematoda. Z bezstavovcov bývajú ďalej zastúpené mnohonôžky a stonožky, pavúky, chrobáky, roztoče, bzdochy, cikády, vošky, blanokrídlovce (významné sú najmä včely a čmele), dvojkrídlovce, motýle a slizniaky. Stavovcov žije v týchto ekosystémov pomerne málo druhov, sú to napr. ropucha obyčajná, r. zelená, z vtákov jarabica poľná, prepelica poľná, škovránok poľný, bažant obyčajný, z cicavcov krt obyčajný, zajac poľný, chrček roľný, syseľ obyčajný (dnes už zriedkavý), hraboš poľný, hranostaj obyčajný a i. Tento typ zoocenóz je v území najrozšírenejší.
5. Biotopy ľudských sídel a pridomových záhrad - zoocenózy antropicky podmienených habitatov. Patria sem druhy, žijúce predovšetkým v sídlach a ich najbližšom okolí v takých habitatoch ako sú obytné a iné stavby, záhrady, parky, smetiská a pod. Z bezstavovcov sú tu typické niektoré druhy suchozemských kôrovcov, pavúkov, roztočov, hmyzu, zo stavovcov ropucha zelená, rosnička zelená, jašterica obyčajná, z vtákov hrdlička záhradná, drozd čierny, žltochvost domový, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, vrabec domový, stehlíky, kanárik poľný. Z cicavcov sa v týchto biotopoch vyskytujú napr. niektoré druhy netopierov (netopier obyčajný, večernica tmavá), myš domová, potkan obyčajný a i.
Súčasná krajinná štruktúra
Poľnohospodárska krajina predstavuje prevažne oráčinovú a oráčinovo-lúčnu vidiecku krajinu. Plochy oráčin zaberajú podstatnú časť územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sa nachádzajú lokálne vo východnej, strednej i západnej časti územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sú prevažne intenzifikované, v menšej miere prirodzeného charakteru, resp. zarastajúce sukcesnými štádiami rôznych druhov drevín, najmä v nivách tokov. Lesné porasty sa v k.ú. Svätuše nachádzajú v rozlohe cca 5,35 ha.
Na stanovenia celkovej biotickej kvality záujmovej lokality v k.ú. Svätuše sme vyčlenili v posudzovanom území nasledovné jednotky SKŠ - súčasnej krajinnej štruktúry :
NELESNÁ DREVINNÁ VEGETÁCIA
1 Líniová drevinná vegetácia
2 Lesíky, remízky a skupiny drevín
3 Pokročilé sukcesné štádiá TTP s vysokým zastúpením drevín TRÁVNE A BYLINNÉ PORASTY
4 Intenzívne TTP
5 Extenzívne TTP s malým zastúpením drevín
6 Extenzívne TTP s väčším podielom drevín
7 Maloplošné extenzívne a úzkopásové TTP OSTATNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE KULTÚRY
8 Veľkoblokové polia
9 Maloplošné a úzkopásové polia
10 Mozaikové plochy (orná pôda, TTP, sady) s malým podielom drevín PRVKY PODLOŽIA A SUBSTRÁTU
11 Odkryté brehy vodných tokov a plôch
12 Umelé násypy, haldy PRVKY VOD, MOKRADE
13 Vodné toky upravené
14 Kanály
15 Vodné plochy umelého pôvodu SÍDELNÉ PRVKY
16 Verejná zeleň
Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia je výrazne antropogénne pozmenená. Boli zlikvidované pre dané prostredie typické ekosystémy, ktoré plnili regulačnú funkciu obehu vody v prírodných ekosystémoch s priaznivým dopadom na retenčnú kapacitu a tvorbu vhodných genofondových podmienok. Konečná klasifikácia riešeného územia je súčtom hodnôt faktorov posudzujúcich ekologickú stabilitu z pozitívneho hľadiska (podporujúco - ochranné faktory) a faktorov znižujúcich ekologickú stabilitu, ktoré zmenšujú výslednú ekologickú hodnotu.
Výsledkom je 5 stupňov ekologickej stability:
I. stupeň - veľmi vysoká ekologická stabilita
II. stupeň - vysoká ekologická stabilita
III. stupeň - stredne vysoká ekologická stabilita
IV. stupeň - malá ekologická stabilita
V. stupeň - veľmi malá ekologická stabilita
Na riešenom území prevažuje IV. stupeň, ktorý je miestami kombinovaný s III. stupňom. Územie je charakteristické nižinným terénom s poľnohospodársky obrábanými pôdami, trvalými trávnymi porastami a pasienkami. Priestor si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť pri udržiavaní existujúcich a zvyšovaní počtu nových ekostabilizačných prvkov, najmä doplnenie nelesnej vegetácie v rámci prepojenia miestnych biokoridorov. V riešenom území sa nachádzajú aj územia s II. stupňom s vysokou ekologickou stabilitou, reprezentovanou predovšetkým prvkami miestneho MÚSESu.
Klasifikácia územia a jeho ekologické hodnoty predstavujú diferenciáciu územia podľa vybraných kritérií, vyjadrujúcich kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v riešenom území. Pre praktickú využiteľnosť je stanovená základná jednotka územného celku – katastrálne územie, v ktorom je hodnotený stupeň ekologickej stability (SES) podľa miery ekologickej kvality vegetácie a jej zastúpení v katastrálnom území.
Výpočet stupňa ekologickej stability (SES) bol získaný váhovým koeficientom podľa vzťahu:
Pop.ESop+PZA.ESZA + PTT.ESTT + PLE.ESLE + PVO.ESVO+ PZP.ESZP +POSP.ESOSP SES= ----------------------------------------------------------------------------------------------------
CPKÚ
POP - plocha ornej pôdy v katastrálnom území = 604,33 ha ESOP - ekologický stupeň ornej pôdy (priemerná hodnota je 0,77) PVN - plocha viníc v katastrálnom území = 40,22 ha
ESVN - ekologický stupeň viníc (priemerná hodnota je 4,0) PZA - plocha záhrad = 42,85 ha
ESZA - ekologický stupeň záhrad (3,0)
PTT - plocha trvalých trávnatých porastov = 167,37 ha ESTT - ekologický stupeň trvalých trávnatých porastov (4,0) PLE - plocha lesov = 5,35 ha
ESLE - ekologická stabilita lesa (5,0) PVO - plocha vodných plôch 25,72 ha
ESVO - ekologický stupeň vodných plôch (4,0) PZP - plocha zastavaného územia = 37,22 ha
ESZP - ekologický stupeň zastavaného územia (1,0) POSP - ostatná plocha = 72,67 ha
ESOSP- ekologický stupeň ostatných plôch (0,50)
CPKÚ - celková plocha katastrálneho územia = 1 015,74 ha SES - stupeň ekologickej stability
SES = 1,56
Na základe tejto klasifikácie sme získali priemernú hodnotu stupňa ekologickej stability za celé katastrálne územie. Táto hodnota vyjadruje kvalitatívnu mieru ekologickej stability. Hodnota stupňa ekologickej stability 1,56 nám vyjadruje, že územie Svätuše má plochy ekologicky málo stabilné, čo je spôsobené vysokým podielom ornej pôdy a dobývacieho priestoru Svätuše a malým zastúpením lesov a vodných plôch.
Územný priemet ochrany prírody a krajiny
V rámci administratívneho usporiadania územia obce Svätuše vymedzujeme tento popis chránených území: Riešené katastrálne územie obce Svätuše je situované v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z.sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.
Osobitne chránené časti prírody a krajiny
Veľkoplošné chránené územia
(Chránené krajinné oblasti, národné parky a ich ochranné pásma)
- nezasahujú k.ú. Svätuše, CHKO Latorica s druhým stupňom ochrany sa rozprestiera v susedných katastrálnych územiach
Maloplošné chránené územia
(Chránené areály a ich ochranné pásma, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie a ich ochranné pásma, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky vrátane jaskýň a prírodných vodopádov a ich ochranné pásma, chránený krajinný prvok)
- nie sú vyhlásené
Chránené stromy a ich ochranné pásma
- nie sú vyhlásené
Časti prírody pripravované na ochranu
- nie sú pripravované
Územia NATURA 2000 Chránené vtáčie územia (CHVÚ)
- CHVÚ Medzibodrožie
Navrhované územia európskeho významu (ÚEV)
- nezasahujú riešené k.ú.
Územia medzinárodného významu - nenachádzajú sa v predmetnom k.ú.
Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny (v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít – území európskeho významu, zasahuje kategóriu chránené vtáčie územie v celom k.ú.
Chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie je chránené v rámci siete Natura 2000. Výmera 35 754 ha. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.
Územie tvorí spleť ramien a periodicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a pasienkami.
Medzibodrožie je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov chochlačka bielooká (Aythyanyroca),haja tmavá (Milvusmigrans), kaňa popolavá (Circus pygargus), rybár čierny (Chlidonias niger), volavka striebristá (Egretta garzetta), strakoš kolesár (Lanius minor), volavka biela (Egretta alba), chriašteľ
malý (Porzana parva), volavka purpurová (Ardea purpurea), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), rybár bahenný (Chlidonias hybridus), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), ľabtuška poľná (Anthus campestris), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), bocian biely (Ciconia ciconia), bučiak nočný (Nycticorax nycticorax), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), výrik lesný (Otus scops), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), kačica chrapľavá (Anas querquedula) a včelárik zlatý (Merops apiaster) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov rybárik riečny (Alcedo atthis), včelár lesný (Pernis apivorus) ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian čierny (Ciconia nigra), škovránok stromový (Lullula arborea), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), chriašteľ poľný (Crex crex), penica jarabá (Sylvia nisoria), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), pipíška chochlatá (Galerida cristata), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), prepelica poľná (Coturnix coturnix), muchár sivý (Muscicapa striata), brehuľa hnedá (Riparia riparia), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata).
Genofondovo významné lokality a ekologicky významné segmenty krajiny
Tvoria sieť genofondovo významných ekostabilizačných plôch v k.ú. obce Svätuše, ktoré zaisťujú územné podmienky trvalého zachovania druhovej rozmanitosti prirodzeného genofondu rastlín a živočíchov na riešenom území. Za miestne ekostabilizačné plochy boli vybrané tie územia v ktorých sa nachádzajú najzachovalejšie sukcesné štádiá, alebo tie plochy, ktoré majú vhodné podmienky pre ich vznik a ďalší prirodzený vývoj. K ďalším kritériám pre výber ekologický významných segmentov krajiny je stupeň zachovalosti, prirodzenosti a reprezentatívnosti bioty a v neposlednom rade aj územná rozloha.
Riešené územie patrí v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov k územiu s 1. stupňom ochrany t.j. k územiu, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pre udržanie a zvýšenie kvantitatívnej miery ekologickej stability a zabezpečenie rozmanitosti podmienok a foriem života v krajine, ako aj pre zachovanie, vytvorenie a udržanie optimálnej štruktúry v krajine a minimalizovanie negatívnych stretov medzi prvkami prírodného prostredia a antropogénnou činnosťou boli vymedzené genofondovo významné lokality, ktoré v danom priestore predstavujú významné krajinné prvky:
- piesky Chlmeckých kopcov – zasahuje k.ú. Svätuše, M.Horeš a Kr. Chlmec, územie predstavuje komplex pieskového pokryvu, ktorý zaberá ¾ plochy Chlmeckých kopcov. Ostrovčekovite sa v území zachovala xerotermná vegetácia. V území sa v súčasnosti ťaží piesok.
- Kerestúr – zasahuje k.ú. Somotor, Svätá Mária, Rad, Svinice, Svätuše, M. Horeš a Strážne. Územie je z väčšej časti odlesnené s enklávami močiarov, kanálov, vlhkých a subhalofylných lúk, pieskových dún medzi obrábanými poliami.
Agrocenózy v katastrálnom území obce Svätuše sú tvorené otvorenou poľnohospodárskou krajinou s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie. Typické územie Východoslovenskej nížiny je popretkávané melioračnými kanálmi.
Lúky a pasienky sa v riešenom území vyskytujú v týchto typoch:
1. Svieže lúky a pasienky – sú len krátkodobo ovplyvňované podzemnou alebo povrchovou vodou, ich výnosy závisia od dobrého ošetrovania a pri zlepšení výživy hnojením prípadne aj závlahami je možné dosiahnuť kvalitu intenzívnych trávnatých porastov.
2. Polosuché trávnaté porasty – sú na stanovištiach, ktoré sú na jar ovplyvňované zamokrením povrchovou vodou, v lete extrémne vysýchajú. Z tohto dôvodu sa tu nedarí dobrým trávnym druhom.
V katastrálnom území Svätuše sa popri melioračných kanáloch a odvodňovacích kanáloch nachádzajú len pomiestne brehové porasty, plnia protieróznu funkciu ako aj funkciu miestnych biokoridorov.
Vyčlenenie a typizácia krajinných biotopov v k.ú. Svätuše
Biotopy posudzovaného územia sme zaradili do typov biotopov, ktorých charakteristiku uvádzame. Topoľové monokultúry
V riešenom území sa nachádzajú už len torzá starých topoľových vetrolamov. Lesíky, remízky, skupinky drevín
Maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, druhové zloženie väčšinou obdobné ako nasledujúca jednotka. V podraste zvyčajne i výskyt lesných druhov, často býva zastúpená plná garnitúra bylinných druhov príslušnej jednotky lesných porastov a to i v prípade malej veľkosti týchto porastov. Ak sú obklopené nelesnou krajinou, stávajú sa refúgiom lesných druhov. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Lúčne a pasienkové úhory
Bývalé lúky a pasienky, viac rokov neobhospodarované. Druhové zloženie porastov je do značnej miery determinované vekom úhoru a spôsobom predchádzajúceho využita, čo ovplyvňuje i prírodoochrannú významnosť porastov. V porastoch sa hromadí nerozložená organická hmota, postupne začínajú prevládať trávy. Na starších úhoroch nastupujú dreviny. Druhová diverzita v mladších štádiách, pokiaľ nie je príliš vysoké zastúpenie drevín, je relatívne vysoká, neskôr klesá. Tento typ biotopu hodnotíme ako významný.
Úhory TTP, výrazne zarastajúce drevinami
Pokročilejšie sukcesné štádiá úhorov, z drevín sa uplatňujú predovšetkým slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), druhy rodu ostružina, predovšetkým z okruhu ostružiny ožinovej (Rubus fruticosus agg.). V bylinnom poschodí sa už môžu vyskytovať i lesné druhy. Keďže sú zastúpené lúčne druhy (s výrazným podielom teplomilných druhov) a druhy, typické pre ekotóny, celková diverzita týchto porastov je relatívne vysoká. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Biotopy polí
Plošne najrozšírenejší typ biotopu v území. Ide prevažne o veľkoblokové orané polia, s pestovaním najmä obilnín. Z rastlinných spoločenstiev sú zastúpené synantropné - segetálne spoločenstvá, zo živočíchov sú to druhy agrocenóz. Cenózy sú väčšinou druhovo chudobné, výrazne bývajú zastúpené najmä synantropné druhy a druhy so širokou ekologickou amplitúdou. Tento typ biotopu zaraďujeme medzi málo významné.
Sukcesné štádiá rôznych spoločenstiev na plochách antropogénneho pôvodu s výrazným zastúpením drevín
Heterogénna skupina, zastúpenie drevín i druhové zloženie závisí od spôsobu využívania (väčšinou ide o nevyužívané plochy - úhory), spôsobu a doby vzniku a stanovištných podmienok. V území sa na týchto plochách väčšinou výrazne presadzujú pôvodné druhy rastlín. Tento typ biotopu hodnotíme ako relatívne menej významný.
Poloruderálne bylinné porasty na neúžitkoch
Hospodársky nevyužívané plochy, na ktorých z dôvodu ich relatívnej sukcesnej mladosti, vysokého zastúpenia konkurenčne mimoriadne silných bylín, predovšetkým tráv, opakovaného narúšania alebo nevhodných stanovištných (najmä substrátových) podmienok sa neuplatňujú dreviny. Porasty bývajú často druhovo monotónne, s väčším alebo menším zastúpením synantropných druhov. Tieto porasty zaraďujeme medzi málo významné typy biotopov.
K najhodnotnejším biotopom územia z hľadiska kvalitatívnej a kvantitatívnej druhovej skladby patria biotopy málo sa líšiace od biotopov pôvodnej krajiny. Sú nimi ekosystémy s lesným a vodným prostredím. Pre svoju obmedzenú dostupnosť vytvárajú relatívne stabilné biotopy s dôležitým genofondovým, reprodukčným, potravným a úkrytovým poslaním v krajine. S rozľahlosťou plochy narastá stupeň ich kvalitatívneho významu. Majú relatívne vysokú regeneračnú schopnosť s prvkami prirodzenej regulácie. Ostatné biotopy tvoria prechodné formy s dočasným faunistickým poslaním. Majú význam ako pufrovacie zóny. Využívané sú k oddychu, lovu a reprodukcii vymedzeného typu živočíšnych druhov. Ich hodnotový význam ako ekosystému je podriadený poslaniu, funkcii a antropickému vplyvu.
Prvky ÚSES
Spracovávaná kostra lokálneho ÚSES Svätuše sa odvíja od ÚSES-u okresu Trebišov spracovaného AŽP Košice v roku 1994. Základné poznatky z R - ÚSES-u boli doplnené a upresnené terénnym prieskumom. Z prvkov R – ÚSES sa do riešeného územia premietli nasledovné:
Ø Nadregionálne biocentrá
V riešenom území sa nenachádzajú.
Ø Nadregionálne biokoridory
V riešenom území sa nenachádzajú.
Ø Regionálne biocentrá Regionálne biocentrum Vysoká
Zasahuje do východnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje andezitová kryha, najvyššia v Chlmeckých kopcoch, na vrcholovej časti s plytkou hlinitou pôdou, porastená krovitým porastom, neustále sa rozširujúcim. Vyskytuje sa tu kosatec bezlistý uhorský, poniklec veľkokvetý, poniklec slovenský, kavyľ pôvabný, zo živočíchov jašterica obyčajná, užovka hladká, slávik tmavý.
Regionálne biocentrum Veľké jazero
Zasahuje do severnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje eolitická depresia medzi pieskovými dunami, v súčasnosti bez vody, alebo len príležitostne zavodnená. Počas zavodnenia je tu bohatý výskyt živočíšnych druhov vodných a močiarnych spoločenstiev. Vyskytuje sa tu viacero mimoriadne vzácnych a ohrozených druhov rastlín, je tu nálezisko aldrovandy pľuzgiernatej. V lokalite je potrebné zabrániť postupujúcej ťažbe piesku, znečisťovaniu lokality a záberu pre ornú pôdu. Lokalita zasahuje do územia výhradného ložiska Svätuše – zlievárenské piesky.
Regionálne biocentrum Čierna hora
Lokalita sa nachádza na hranici s k.ú. Kr. Chlmca. Rozsiahla vyvýšenina so súvislými lesnými porastami, charakteru teplomilných dúbrav, v juhozápadnej časti dominujú pieskové duny, medzi nimi sú charakteristické zníženiny, v súčasnosti vplyvom melioračných zásahov vysušené.
Ø Regionálne biokoridory
Regionálny biokoridor Tarbucka - Kapoňa
Prechádza celou južnou polovicou katastrálneho územia v smere západ - východ. Spája regionálne biocentrá charakterizované výskytom stepných a lúčnych biotopov, xerotermnými a mezofilnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, s ostrovmi piesčitých dún s porastami agátových a dubových lesíkov, pasienkami a vinicami a medzidunových zníženín s močiarnymi spoločenstvami rastlín a živočíchov.
Ø Interakčné prvky N a R – ÚSES V riešenom území sa nenachádzajú.
V kópie zo zmien a doplnkov ÚPN – VÚC Košického kraja vyplýva, že do lokalít navrhovaných fotovoltaických elektrární zasahuje regionálny biokoridor Tarbucka – Kapoňa.
Regionálne biocentrum a genofondová plocha Kerestúr nezasahuje do katastra obce Svätuše.
Hodnotené územie nie je zaradené do Ramsarského dohovoru o mokradiach. V hodnotenom území a širšom okolí navrhovanej činnosti sa nenachádzajú chránené stromy.
Zmeny a doplnkyúzemnéhoplánuobceSvätušedefinujúarešpektujúChránenévtáčieúzemieMedzibodrožie, taktiež zakázané činnosti ustanovené v znení § 2 vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. Ide o činnosti, ktoré nebudú výrazne vplývať na predmet ochrany v CHVÚ.
Navrhovaná zmena územného plánu umožňuje realizovať opatrenia pre zachovanie a zlepšenie stavu v danom katastrálnom území a nenavrhuje činnosti, ktoré by bránili jej trvalo udržateľnému rozvoju. Vplyv Zmien a doplnkov územného plánu Svätuše na vyhlásené chránené vtáčie územie Medzibodrožie je minimálny.
V riešení Zmien a doplnkov č.2/2009 územného plánu obce Svätuše sapostupovalovsúlades príslušnými ustanoveniami stavebného zákona tak, aby boli všetky záujmy ochrany území rešpektované.
Územie navrhovanýchfotovoltaickýchelektrárnízasahujedoregionálnehobiokoridoruTarbucka–Kapoňa. V navrhovanej lokalite elektrární sú bývalé močiarne spoločenstvá zničené vplyvom prevedených hydromelioračných zariadení – odvodnenia územia. Takmer celá plocha sa nachádza na ornej pôde a lúkach.
Negatívne javy a stresové faktory
Primárne bariérové antropogénne prvky krajiny, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj a migračné pohyby bioty:
§ cestná doprava predstavuje líniovú bariéru
§ zastavané územie obce
§ dobývací priestor Svätuše
§ skládka KO Svätuše
§ nedostatok zelene pozdĺž vodných kanálov
§ elektrické rozvody VN a VVN - elektrické rozvody VN , fotovoltaické články
§ hospodársky dvor PD
Sekundárne potenciálne bariérové prvky:
neboli identifikované žiadne sekundárne potenciálne bariérové prvky
2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1Doprava a dopravné zariadenia
2.12.1. 1. Cestná sieť
Návrh
§ fotovoltaické elektrárne budú sprístupnené z jestvujúcich účelových komunikácií šírky 3,75/30. Ide o cestu jednopruhovú obojsmernú s výhybňami každých 100 m.
Lokalita sever bude sprístupnená poľnou cestou od cesty I. triedy č.79 so smerom Vranov nad Topľou – Hriadky (D1 a I/50) – Trebišov – Zemplínsky Klečenov – Slovenské Nové Mesto – Svätuše – Kráľovský Chlmec – Čierna nad Tisou – štátna hranica SR/UA.
Lokalita Juh bude sprístupnená poľnou cestou od cesty III/55324 so smerom Veľký Kamenec – Malý Horeš
– Kráľovský Chlmec
§ komunikácie budú využívané na sprístupnenie lokality počas výstavby elektrární a na zabezpečenie servisu elektrární.
2.12.1.5 Parkovacie a odstavné plochy
Návrh
Parkovacie a odstavné plochy budú zabezpečené v lokalitách elektrární.
2.12.2 Vodné hospodárstvo
Lokality si nevyžadujú zásobovanie vodou. Pitná voda bude počas výstavby zabezpečená balenou vodou a toalety prenosnými toaletami.
Trasu navrhovaných VN a VVN vedení križuje Pobodrožský skupinový vodovod.
2.12.3 Energetika
2.12.3.1. Elektrická energia
Lokalita plánovanej fotovoltaickej elektrárne (FVE) je napájaná vonkajším elektrickým vedením VN 210, ktoré je pripojené k ES 110/22 kV Kráľovský Chlmec – distribučná sústava spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD).
Na základe veľkosti lokality a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie: Spôsob výroby: OZE
Druh technológie: solárne amorfné panely Inštalovaný výkon: 36 000 kWp
Vlastná spotreba FVE: do 540 kVA
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým a paralelným zapojením FV panelov.
Na meranie a reguláciu bude použitý distribuovaný riadiaci systém so zberom dát po zbernici protokolom TCP/IP. Navrhovaný riadiaci systém bude monitorovať parametre vnútornej a vonkajšej siete a bude zabezpečovať prifázovanie zdroja k distribučnej sieti. Súčasne bude riadiť kompenzáciu a filtráciu siete modulovaním potrebných zložiek harmonického priebehu. Predpísaný účinník cos φ = 1. Optimálna prevádzka FVE predpokladá s využitím 1100 hodín v priebehu roka, čo predpokladá výrobu elektriny cca 39 600 000 kWh za rok.
Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhovaná na napäťovej úrovni 110 kV. V rámci kioskových trafostaníc (1000 kVA – 4000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV a následne v transformovni 22/110 kV na napätie 110 kV .
Vlastná spotreba FVE Svätuše do 540 kVA bude napájaná z dvoch samostatných DTS 22/0,4 kVA / 630 kVA severná časť a 400 kVA južná časť/.
Vyvedenie výkonu do distribučnej siete VVN je navrhované vonkajšou elektrickou prípojkou VVN do určeného prípojného bodu kmeňového 110 kV VVN vedenia č. 6794.
Za účelom dosiahnutia optimálnej polohy a sklonu fotovoltaických panelov bude slúžiť kotevná konštrukcia. Rozostupy medzi jednotlivými radmi panelov budú naprojektované v závislosti od sklonu terénu.
Riadenie elektrárne
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN.
2.12.3. 4 Rádiokomunikácie , elektronické komunikácie, diaľkové káble
Okrajom cesty I/79 ide trasa optického káblu, ktorý môže zasahovať do riešeného územia. Pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie bude potrebné upresniť trasu káblu.
2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie
Výstavba FVE a jej prevádzka nebude mať žiaden negatívny dopad na životné prostredie (kontaminácia pôdy, ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, hluk). Taktiež začlenenie do existujúceho prostredia nijako nenaruší ráz krajiny.
Technické a a konštrukčné riešenie bude rešpektovať v plnom rozsahu platné vyhlášky a normy a bude zaručovať ochranu životného prostredia v zmysle najvyššieho stupňa technologického poznania.
Životné prostredie bude čiastočne ovplyvnené pri stavebných činnostiach FVE (doprava materiálu po komunikáciách a ostatné bežné stavebné práce) avšak dodržaním technologických postupov a plánov organizácie výstavby je možné tieto vplyvy minimalizovať.
Dodržanie projektového riešenia a súvisiacich legislatívnych a technických noriem zaručí, že výstavba a prevádzka FVE nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie
2.13.1 Odpadové hospodárstvo
Keďže ide o bezobslužnú prevádzku, FVE nebude produkovať počas prevádzky žiadne komunálne ani iné odpady.
Počas výstavby a základe efektívneho využívania stavebných materiálov a opätovného použitia výkopového materiálu na zásypy možno predpokladať minimálne množstvo odpadov. Odpady vznikajúce na stavenisku budú zneškodňované na vyhovujúcej skládku odpadu resp. budú zneškodnené prostredníctvom oprávnených zneškodňovateľov na základe dohody medzi investorom a zhotoviteľom stavby.
Nebezpečné a obzvlášť nebezpečné látky
Počas výstavby sa na stavenisko nepočíta so skladovaním nebezpečných látok. Prípadné ohrozenie najmä kontaminácia pôdy a znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené poruchou stavebných strojov (nákladné autá, kompresory, žeriavy a nakladače,...) a to únikom uhľovodíkov ropných látok. Preto sa bude venovať zvýšený dôraz pri činnosti stavebných mechanizmov a ich technickému stavu, s cieľom predísť znečisteniu životného prostredia. Na stavenisku nebude dovolené:
§ vykonávať akúkoľvek opravu stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
§ čerpať pohonné látky a prevádzkové náplne stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
§ vykonávať akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa vyžaduje činnosť s nebezpečnými a obzvlášť nebezpečnými látkami
2.13.2 Čistota ovzdušia
Počas výstavby a prevádzky nie je dovolené na stavenisku spaľovať akékoľvek odpady zo stavby.
2.13.3 Hluk
V zmysle platných právnych noriem budú počas výstavby a prevádzky FVE dodržané najvyššie prípustné hladiny hluku.
2.14. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
Na celom území katastra je chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie.
2.15. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske účely
V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitované pôdno - ekologické jednotky:
0312003 – 31201 – 6. sk.
Nivné pôdy glejové, ťažké, ílovito hlinité, na rovine, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0313004 – 31301 – 7. sk.
Nivné pôdy glejové, ľahké pôdy piesočnaté a hlinito piesočnaté, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0359201– 35901 – 7. sk.
Regozeme až hnedé pôdy na viatych pieskoch, ľahké, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0359201– 35901 – 7. sk.
Regozeme až hnedé pôdy na viatych pieskoch, ľahké, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0398004 – 39401 – 9. sk.
Glejové pôdy veľmi ťažké, na rovine, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
Záber č. 19
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 10,08 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,05 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 5,86 ha. Celkový záber pôdy je 10,13 ha.
Záber č. 20
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk.. V lokalite nie sú vykonané žiadne investičné zásahy.
Celkový záber pôdy je 3,76 ha.
Záber č. 21
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 56,79 ha a na BPEJ 03312003 - 6. sk. 0,98 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,07 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 23,78 ha.
Celkový záber pôdy je 57,84 ha.
Záber č. 22
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore sú navrhnuté stožiare VN vedenia a prístupová komunikácia k transformovni 22/110 kV. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 0,17 ha a na BPEJ 03312003 - 6. sk. 0,03 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 0,03 ha na BPEJ 0398004 - 9. sk.
Celkový záber pôdy je 0,20 ha.
Záber č. 23
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá transformovnňa 22/110 kV.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 1,27 ha V celej lokalite sú vykonané investičné zásahy - odvodnenia.
Celkový záber pôdy je 1,27 ha.
Záber č. 24
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore je navrhnutá prístupová účelová cesta k fotovoltaickej elektrárni a VN vedenie.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 0,10 ha V celej lokalite sú vykonané investičné zásahy - odvodnenia.
Celkový záber pôdy je 0,10 ha.
Záber č. 25
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 20,02 ha V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 20,02 ha.
Celkový záber pôdy je 20,02 ha.
Záber č. 26
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 15,57 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,55 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 16,12 ha.
Celkový záber pôdy je 16,12 ha.
Záber č. 27
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 2,62 ha.
V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 2,62 ha. Celkový záber pôdy je 2,62 ha.
Lokality navrhované na záber k výhľadovému roku 2 030:
|
V zast. území K r. 2020 |
mimo zastav. územie k r. 2020 |
celkom |
|
|
záber celkom |
- |
112,06 |
112,06 |
|
z toho PP |
- |
111,39 |
111,39 |
|
nepoľnohosp.pôda |
- |
0,67 |
0,67 |
Mimo zastavané územie k 1. 1. 1990 navrhujeme plochy pre fotovoltaickú elektráreň.
V Zmenách a doplnkoch ÚPN – O Svätuše č. 2/2009 nie sú navrhnuté žiadne zábery lesných pozemkov.
2.16. Hodnotenie navrhovaného riešenia
Navrhované riešenie komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obce.
Environmentálne hodnotenie
Územný plán akceptuje limity a obmedzenia vyplývajúce z ochrany prírody. Návrh Zmien a doplnkov územného plánu citlivo rieši navrhovanú lokalitu s minimálnym zásahom do prírodného prostredia. Navrhované aktivity nebudú vyžadovať výrub sprievodnej zelene pri brehoch kanálov.
Ekonomické hodnotenie
Návrh ZaD sa sústreďuje na ekologickú výrobu elektrickej energie. Vplyv na ekonomický rozvoj obce bude mať zvýšením príjmov obce.
Sociálne dôsledky
Zvýšené príjmy obce umožnia rozvoj sociálnej politiky obce.
Územno – technické dôsledky
V rámci zmien a doplnkov je riešené napojenie navrhovanej elektrárne na dopravnú sieť obce a na VVN vedenie.
3 Záväzná časť Zmien a doplnkov územného plánu obce
Bod 4.3. je doplnený :
4.3.6. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny
Z riešenia Zmien a doplnkov ÚPN nevyplývajú požiadavky na
OBSAH
1 DÔVODY PRE OBSTARANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN – O SVÄTUŠE 3
2 RIEŠENIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 3
2.1. ZMENA FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA PLÔCH 3
2.2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU 4
2.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE 4
2.4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY 5
2.5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA 5
2.6. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE 5
2.7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE 5
2.8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE 6
2.9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV 6
2.10. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI 6
2.11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY 6
2.12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA 16
2.12.2 VODNÉ HOSPODÁRSTVO 16
2.12.3 ENERGETIKA 16
2.13. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 17
2.14. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU 18
2.15. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY 18
2.16. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA 20
3 ZÁVÄZNÁ ČASŤ ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 20
1 Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše
Územný plán obce Svätuše bol spracovaný Ing. arch. Evou Mačákovou v r. 2007. Zmeny a doplnky boli objednané obcou Svätuše v rámci prípravy realizácie fotovoltaickej elektrárne spoločnosťou INGOS Prešov s.r.o. & Energocom,
s. r. o. . Zmeny a doplnky 2009 ÚPN VÚC Košický kraj, schválené VZN KSK č. 10/2009, ktorým sa vyhlásilo úplné znenie záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj, regulatív 7.13.: vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU.
Zmeny a doplnky majú stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné vzťahy a bezkolíznu koexistenciu pre harmonický rozvoj obce pri rešpektovaní jej daností.
Z uvedeného dôvodu obec požiadala spracovateľku Zmien a doplnkov Ing. arch. Mačákovú o zapracovanie fotovoltaickej elektrárne do Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše.
2 Riešenie Zmien a doplnkov územného plánu obce
2.1. Zmena funkčného využívania a priestorového usporiadania plôch
|
Zmeny a doplnky sa týkajú lokalít Sever a Juh určených na fotovoltaické elektrárne a plochy VN vzdušnej prípojky. Lokalita Sever:
Južná lokalita:
|
Parcelné číslo (registra“E“) |
Výmera v m2 |
Druh pozemku |
|
2097 |
15 408 |
Orná pôda |
|
2098 |
14 590 |
Orná pôda |
|
2100 |
1 818 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2101 |
5 251 |
Orná pôda |
|
2102 |
12 322 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2103 |
16 027 |
Orná pôda |
|
2104 |
9 114 |
Orná pôda |
|
2105 |
6 298 |
Orná pôda |
|
2106 |
56 216 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2107 |
19 098 |
Orná pôda |
|
2108 |
2 254 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2118 |
29 205 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2119 |
4 039 |
Orná pôda |
|
2120 |
40 369 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2121 |
31 392 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2122 |
13 453 |
Orná pôda |
|
2123 |
12286 |
Orná pôda |
|
2124 |
15 516 |
Orná pôda |
|
2125 |
7 251 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2126 |
8 625 |
Orná pôda |
|
2127 |
9 333 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2128 |
3 769 |
Orná pôda |
|
2129 |
5 963 |
Orná pôda |
|
2130 |
1 298 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2134 |
6 776 |
Orná pôda |
|
2135 |
10 419 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2132 |
19 093 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2133 |
7 088 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2096 |
342 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
2099 |
625 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
Spolu |
344 868 |
Plocha VN vzdušnej prípojky
|
Parcelné číslo (registra“E“) |
Výmera v m2 |
Druh pozemku |
|
1457 |
4 229 |
Orná pôda |
|
1807 |
891 |
Orná pôda |
|
1808 |
1 849 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1809 |
1 666 |
Orná pôda |
|
1810 |
2 094 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1811 |
5 801 |
Orná pôda |
|
1812 |
1 617 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1815 |
8 391 |
Trvalé trávnaté porasty |
|
1816 |
1 396 |
Orná pôda |
|
1818/1 |
24 073 |
Orná pôda |
|
Spolu |
52 007 |
Celková plocha fotovoltaických elektrární v zmene ÚPN č. 2 je 112,0632 ha.
Na časti týchto pozemkov je navrhnutá zmena funkčného využitia na dobu cca 20 rokov na fotovoltaickú elektráreň.
2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu
Túto kapitolu dopĺňame o regulatív 7.13. zo VZN KSK č. 10/2009:
7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU
2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
2.3.1 Demografia
Zmeny a doplnky nemajú vplyv na demografiu.
2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce
Zmeny a doplnky nemajú vplyv na pracovné príležitosti.
2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy
Návrh
§ navrhujeme lokality pre realizáciu fotovoltaických elektrární v západnej a juhozápadnej časti katastra obce Svätuše v súlade s ÚPN – VÚC Košického kraja
2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
Návrh
§ urbanistická koncepcia navrhovanej lokality fotovoltaickej elektrárne sa odvíja od situovania v blízkosti VVN vedenia s možnosťou napojenia na komunikačnú sieť. Lokality majú tiež spĺňať požiadavky na maximálne využitie slnečného žiarenia.
2.6. Návrh funkčného využitia územia obce Funkčná regulácia zástavby
FVE – fotovoltaická elektráreň
§ územie slúži pre výrobu elektrickej energie prípustné funkčné využívanie plôch:
§ umiestnenie fotovoltaických panelov (technológia solárnych amorfných panelov)
§ trafostanice
§ VN a VVN prípojky
§ zatrávnená plocha medzi fotovoltaickými panelmi obmedzené funkčné využívanie plôch:
§ skladové priestory
§ parkovacie a odstavné plochy zakázané funkčné využívanie plôch:
§ výroba iného druhu, ako je prípustná FVE
§ občianske vybavenosť
§ bývanie
§ rekreácia
2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie 2.7.3.Výroba
2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo
Návrh
Fotovoltaické elektrárne sú navrhnuté v západnej časti katastrálneho územia obce Svätuše. Celkom je v rámci tejto stavby sú navrhnuté elektrárne s celkovým výkonom 36 MWp. Na základe veľkostí lokalít a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie:
Spôsob výroby: OZE
Druh technológie: solárne amorfné panely Inštalovaný výkon elektrární: 1, 2 a 4 MWp
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým a paralelným zapojením FV panelov.
V rámci kioskových trafostaníc (1000, 2000 a 4000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV. Z týchto trafostaníc sa VN vedeniami distribuuje elektrina do transformovne (TR) 22/110 kVA. Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhované na napäťovej úrovni 110 kV na linku VVN č. 6794.
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany
a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN. Servis elektrárne
Servisné práce budú zabezpečované dodávateľsky a budú súvisieť iba s opravou a servisnými činnosťami, ktoré súvisia s FVE. Pri garantovanej 20 ročnej záruke fotovoltaických panelov je odhadovaný minimálny počet výjazdov súvisiacich s opravou technologických častí FVE. Okrem toho servisné činnosti sa budú týkať väčšinou úpravy plochy (pravidelné kosenie) pod FV panelmi.
2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce
Zastavané územie obce v zmysle zákona č. 237/2000Z.z sa zmenami a doplnkami č. 2/2009 nemenia.
2.9. Vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov
2.9.1. Ochranné pásma
§ ochranné pásmo elektrických vedení je pri napätí
§ od 1 do 35 kV vrátane
§ pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m,
§ pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m
§ pre zavesené káblové vedenie 1 m
§ od 35 do 110 kV vrátane 15 m
§ ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia
§ s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice od konštrukcie transformovne
2.9.2. Chránené územia podľa osobitných predpisov
§ Podľa Smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie na celom k. ú. Svätuše
2.10. Návrh riešenia záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami
Riešené zmeny a doplnky si nevyžadujú zmeny v riešení záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami.
2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny
Katastrálne územie obce Svätuše je situované južne od centrálnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej časti okresu Trebišov, je vymedzené katastrálnymi hranicami obce. Vzhľadom na rovinný charakter územia s malými výškovými rozdielmi je celá oblasť teplotne málo diferencovaná.
Orografia
Riešený priestor podľa geomorfologického členenia SR (E. Mazúr, M.Lukniš) je súčasťou alpsko - himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincia Východopanónska panva, provincia Veľká Dunajská kotlina, Oblasť Východoslovenská nížina, orografický celok Východoslovenská rovina a podcelok Medzibodrožské pláňavy.
Geomorfológia
Územie má ráz typickej poriečnej zóny s nepatrnými deniveláciami terénu, so sieťou živých a mŕtvych ramien a umelých odvodňovacích kanálov. Geomorfologicky charakterizuje územie Latorickej roviny rovinný, nepatrne zvlnený reliéf, regulovaným korytom rieky Latorica a jej prítokov, sieťou mŕtvych ramien a močiarov s lužnými lesmi.
V dnešnom reliéfe možno rozlíšiť agradačné valy 1 až 2,5 m vysoké, zaberajúce šírku 2 až 5 km, ktoré sú od seba oddelené medzivalovými depresiami. Osobitné postavenie majú plytké depresie, ktorých vznik je podmienený súčasným poklesávaním územia o 1 až 2 mm ročne. Medzibodrocké pláňavy, s typickou eolitickou formou reliéfu modelovanou vetrom, zaberajú prevažnú časť katastra a tiahnu sa od Latorickej roviny po hranice s MR. Jej vývoj v dôsledku neotektonických procesov nie je ani v súčasnosti ukončený. Karpatské toky ukladajú značné kvantá transportovaného materiálu do stále klesajúcej nížiny, čo spôsobuje akumulačnú štruktúru územia.
Klimatická charakteristika
Východoslovenská nížina predstavuje plochu 2 600 km2. Priľahlé pohoria tvoria súčasť danej oblasti a výrazne sa podieľajú na tvorbe klímy v riešenom území. Klimatické a hydrologické charakteristiky sú ukazovateľom ekologickej kvality posudzovaného územia a dôležitým prvkom pre definovanie nových ekostabilizačných prvkov. Klimaticky patrí riešené územie Svätuše do teplej oblasti, podoblasti mierne vlhkej, okrsok teplý, mierne suchý s chladnou zimou.
Teplá klimatická oblasť - zahŕňa prevažnú väčšinu posudzovaného územia - v rámci Východoslovenskej pahorkatiny a roviny. Charakterizovaná je teplou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, chladnou suchou zimou s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Z hľadiska vlahového ide o suchú až mierne suchú podoblasť.
Hydrológia
Opisované územie spadá celkovo do hlavného povodia Bodrogu (číslo hydrologického poradia 4-30), ktorý vzniká sútokom riek Latorica, Laborec a Ondava, ktoré majú nížinný charakter. Zavodnený horizont je tvorený jemno až strednozrnými pieskami eolitického pôvodu. Piesčité sedimenty, ktoré dosahujú v alúviach tokov značných mocností, vytvárajú pomerne homogénny kolektor. Dlhodobí špecifický odtok podzemnej vody sa pohybuje od 2,0 do 4,99 l.s.km. Smer prúdenia podzemných vôd je zo severu na juhozápad. Značná časť podzemných vôd je doplňovaná zo zrážok, avšak najväčší vplyv na režim podzemných vôd má rieka Bodrog.
Odbery povrchových a podzemných vôd :
V riešenom území sa podľa Správy o vodohospodárskej bilancii vôd v Slovenskej republike za rok 2006 nenachádzajú žiadni významní odberatelia povrchových či podzemných vôd.
Bilancia vodných zdrojov :
Z hľadiska kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie stanovujúcej vzťah medzi zdrojmi vody a požiadavkami na vodu a zisťujúcej krytie požiadaviek vodnými zdrojmi je vo všetkých bilančných profiloch zaznamenaný aktívny bilančný stav.
Vodné hospodárstvo – správa a údržba vodných tokov
Vodné toky v širšom území sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Povodie Bodrogu. Súčasná prax vodného hospodárstva a príslušné predpisy jednoznačne priorizujú protipovodňovú ochranu územia formou úpravy vodných tokov a rýchleho odvedenia vôd z územia.
Fytogeografické začlenenie
Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1980) patrí posudzované územie do oblasti panónskej flóry (Panonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupanonicum) a fytogeografického okresu Východoslovenská nížina. Toto členenie charakterizuje výskyt teplomilnej vegetácie so submediterálnymi, mediterálnymi a pontickými prvkami. Územie je charakteristické spoločenstvami kultúrnej stepi, kde podstatnú časť biotopov tvorí orná pôda, menej lúky a pasienky, neveľké potoky a melioračné kanály s brehovou zeleňou, medzné zelené pásy, remízky a vetrolamy.
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek. Predkladaná charakteristika rekonštruovanej prirodzenej vegetácie je spracovaná podľa práce Michalko a kol. (1986). V širšom posudzovanom území boli mapované nasledujúce jednotky rekonštruovanej prirodzenej vegetácie:
· Lužné lesy vŕbovo-topoľové. Predstavujú spoločenstvá mäkkých lužných lesov teplej panónskej oblasti, patriacich do zväzov Salicion albae (vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy) a Salicion triandrae (krovinné vrbiny). V pôvodných spoločenstvách sú v stromovom poschodí zastúpené druhy vŕba biela (Salix alba), v. krehká (S. fragilis), topoľ biely (Populus alba), t. čierny (P. nigra), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), brest väz (Ulmus laevis). V krovinnom poschodí sú to vyššie spomenuté druhy vŕb, ďalej vŕba trojtyčinková
(Salix triandra), v. košikárska (S. viminalis), v. purpurová (S. purpurea), svíb krvavý (Swida sanguinea), baza čierna (Sambucus nigra).
· Lužné lesy nížinné. Sú to vlhkomilné až mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý.
· Dubové xerotermofilné lesy submediterálnnych a skalných stepí (Chlmecké pahorky). Tieto porasty sa vyvíjajú na vápencoch, dolomitoch, flyšoch, zlepencoch. Floristicky sú bohaté, so submediteránnymi druhmi a druhmi lesostepného charakteru. Sú to neveľké plochy viažúce sa výlučne na teplé južné svahy, v dubovom stupni. Osadzujú extrémne formy reliéfu – chrbty a hrebene vrchov, prudké sklony a pod.
Povrch širšieho záujmového územia je vo veľkej miere odlesnený. Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali rieky, sa zachovalo niekoľko nesúvislých fragmentov kultúrnych lesov. V tesnej blízkosti riek majú vytvorené existenčné podmienky lužné lesy vrbovo- topoľové, zväzu Salicion albae a Salicion triandrae. Charakteristické asociácie sú Salici - Populetum a Salicetum triandrae. Plošne najviac podmienok je vytvorených pre existenciu nížinných lužných lesov zväzu Ulmeion. Na území ide hlavne o asociácie Carici - Fraxinetum a Fraxinopannonicae –
Ulmetum. Pomerne malý potenciál majú dubovo-hrabové lesy. Ide o malé ostrovceky zväzu Carpinion betuli s asociáciami Querco petraeae –
Carpinetum a Querco robori - Carpinetum. V bezodtokových depresiách sa usadili slatinné vrbové kroviská až slatinné jelšové lesy zväzov Salicion cinereae a Alnion glutinosae. V pahorkatinnom stupni vápencovej oblasti sú charakteristické dubové subxerotermofilné lesy zväzu Quercion pubescenti - petraeae. Hustá sieť mŕtvych ramien, materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu.
Zoogeografické začlenenie územia
Zloženie fauny dotknutého územia nie je až také pestré ako v hornatých častiach Slovenska. Územie Východoslovenskej nížiny patrí do provincie Vnútrokarpatskej zníženiny, oblasti panónskej, obvodu juhoslovenského, okrsku potiského. Riešené územie je z hľadiska fauny málo významné. Ide o intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu, v ktorej sú živočíšne spoločenstvá pomerne chudobné a značne narušené antropogénnou činnosťou.
Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry. V zložitých potravných reťazcoch prispievajú rozhodujúcou mierou k ekologickej rovnováhe v obehu látok a energie. Čím väčšia je druhová rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie podmienky pre ďalší rozvoj územia aj v prípade, ak ich chápeme z hľadiska ekologickej stratégie ľudskej spoločnosti. Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého vývinu. Vzhľadom na to možno vo faune rozlíšiť z hľadiska zoogeografického tieto hlavné zložky: kozmopolitnú, holarktickú, paleoarktickú, európsko - sibírsku, karpatskú, ale i endemickú a reliktnú. Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhlášky MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle iných právnych noriem SR a EU dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek a ratifikovaných medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar. ).
Živočíšne spoločenstvá v riešenom území môžeme rozdeliť do 5 typov biotopov:
1. Biotopy krajinnej zelene a kriačin – sú veľmi pozitívne pre toto územie s veľkým významom pre poľnohospodársku krajinu. Vyznačujú sa veľkou druhovou diverzitou, vyváženosťou druhov a skupín. Dominantné skupiny sú : spevavce, dravce, sovy, holuby, ďatle. Zabezpečujú stabilitu biocenóz.
2. Biotopy vlhkých lúk, pasienkov a zarastených močarísk – v teréne boli identifikované len malé torzá, sú však pozitívne s významom pre poľnohospodársku krajinu. Druhová diverzita je znížená, menšia vyváženosť druhov a skupín. Dominantné rady sú: bahniaky a bociany.
3. Biotopy intenzívne využívaných lúk, pasienkov – zoocenózy lúk a pasienkov. Druhy, ktoré tu žijú, sú prispôsobené priamemu pôsobeniu vonkajších činiteľov - slnečné žiarenie, dážď, vietor a značnému kolísaniu vlhkosti a teploty. Sú druhovo bohatšie ako zoocenózy polí, jediným grotechnickým zásahom je tu kosba. Z bezstavovcov sa v týchto ekosystémoch vyskytujú napr. Nematoda, slimáky, pavúky, kosce, roztoče, mnohonôzky, stonožky, mravce, kobylky a koníky, cikády, vošky, bzdochy, motýle, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, chrobáky. Pre teplé a suché stanovištia sú typické viaceré teplomilné druhy pavúkov, koníkov, bzdôch a cikád, vyskytuje sa tu modlivka zelená, stepné druhy chrobákov. Pasienky sú druhovo chudobnejšie. Zo stavovcov žijú na lúkach a pasienkoch napr. ropucha obyčajná a hlavne r. zelená, v blízkosti vôd i niektroré druhy skokanov a mlokov, jašterica obyčajná, na teplých suchých lúkach i jašterica zelená a zmijovec hladký, z vtákov pŕhľaviar červenkavý, pŕhľaviar čiernohlavý, škovránok poľný, strnádka lúčna a obyčajná, lapťuška lesná. Z cicacvov sú to napr. zajac poľný, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, tchor obyčajný a svetlý.
4. Biotopy polí - zoocenózy týchto biotopov musia byť prispôsobené i agrotechnickým zásahom (orba, žatva, používanie agrochemikálií). V dôsledku toho sa v týchto biotopoch udržali iba značne prispôsobivé druhy. Druhovo sú tieto zoocenózy chudobné, ale niektoré druhy bývajú mimoriadne hojne zastúpené. Zloženie cenóz závisí dosť od kultúry - každá poľnohospodárska kultúra viaže na seba určité druhy, zastúpené bývajú aj fytofágy. V pôde sú typickými dážďovky a niektoré Nematoda. Z bezstavovcov bývajú ďalej zastúpené mnohonôžky a stonožky, pavúky, chrobáky, roztoče, bzdochy, cikády, vošky, blanokrídlovce (významné sú najmä včely a čmele), dvojkrídlovce, motýle a slizniaky. Stavovcov žije v týchto ekosystémov pomerne málo druhov, sú to napr. ropucha obyčajná, r. zelená, z vtákov jarabica poľná, prepelica poľná, škovránok poľný, bažant obyčajný, z cicavcov krt obyčajný, zajac poľný, chrček roľný, syseľ obyčajný (dnes už zriedkavý), hraboš poľný, hranostaj obyčajný a i. Tento typ zoocenóz je v území najrozšírenejší.
5. Biotopy ľudských sídel a pridomových záhrad - zoocenózy antropicky podmienených habitatov. Patria sem druhy, žijúce predovšetkým v sídlach a ich najbližšom okolí v takých habitatoch ako sú obytné a iné stavby, záhrady, parky, smetiská a pod. Z bezstavovcov sú tu typické niektoré druhy suchozemských kôrovcov, pavúkov, roztočov, hmyzu, zo stavovcov ropucha zelená, rosnička zelená, jašterica obyčajná, z vtákov hrdlička záhradná, drozd čierny, žltochvost domový, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, vrabec domový, stehlíky, kanárik poľný. Z cicavcov sa v týchto biotopoch vyskytujú napr. niektoré druhy netopierov (netopier obyčajný, večernica tmavá), myš domová, potkan obyčajný a i.
Súčasná krajinná štruktúra
Poľnohospodárska krajina predstavuje prevažne oráčinovú a oráčinovo-lúčnu vidiecku krajinu. Plochy oráčin zaberajú podstatnú časť územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sa nachádzajú lokálne vo východnej, strednej i západnej časti územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sú prevažne intenzifikované, v menšej miere prirodzeného charakteru, resp. zarastajúce sukcesnými štádiami rôznych druhov drevín, najmä v nivách tokov. Lesné porasty sa v k.ú. Svätuše nachádzajú v rozlohe cca 5,35 ha.
Na stanovenia celkovej biotickej kvality záujmovej lokality v k.ú. Svätuše sme vyčlenili v posudzovanom území nasledovné jednotky SKŠ - súčasnej krajinnej štruktúry :
NELESNÁ DREVINNÁ VEGETÁCIA
1 Líniová drevinná vegetácia
2 Lesíky, remízky a skupiny drevín
3 Pokročilé sukcesné štádiá TTP s vysokým zastúpením drevín TRÁVNE A BYLINNÉ PORASTY
4 Intenzívne TTP
5 Extenzívne TTP s malým zastúpením drevín
6 Extenzívne TTP s väčším podielom drevín
7 Maloplošné extenzívne a úzkopásové TTP OSTATNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE KULTÚRY
8 Veľkoblokové polia
9 Maloplošné a úzkopásové polia
10 Mozaikové plochy (orná pôda, TTP, sady) s malým podielom drevín PRVKY PODLOŽIA A SUBSTRÁTU
11 Odkryté brehy vodných tokov a plôch
12 Umelé násypy, haldy PRVKY VOD, MOKRADE
13 Vodné toky upravené
14 Kanály
15 Vodné plochy umelého pôvodu SÍDELNÉ PRVKY
16 Verejná zeleň
Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia je výrazne antropogénne pozmenená. Boli zlikvidované pre dané prostredie typické ekosystémy, ktoré plnili regulačnú funkciu obehu vody v prírodných ekosystémoch s priaznivým dopadom na retenčnú kapacitu a tvorbu vhodných genofondových podmienok. Konečná klasifikácia riešeného územia je súčtom hodnôt faktorov posudzujúcich ekologickú stabilitu z pozitívneho hľadiska (podporujúco - ochranné faktory) a faktorov znižujúcich ekologickú stabilitu, ktoré zmenšujú výslednú ekologickú hodnotu.
Výsledkom je 5 stupňov ekologickej stability:
I. stupeň - veľmi vysoká ekologická stabilita
II. stupeň - vysoká ekologická stabilita
III. stupeň - stredne vysoká ekologická stabilita
IV. stupeň - malá ekologická stabilita
V. stupeň - veľmi malá ekologická stabilita
Na riešenom území prevažuje IV. stupeň, ktorý je miestami kombinovaný s III. stupňom. Územie je charakteristické nižinným terénom s poľnohospodársky obrábanými pôdami, trvalými trávnymi porastami a pasienkami. Priestor si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť pri udržiavaní existujúcich a zvyšovaní počtu nových ekostabilizačných prvkov, najmä doplnenie nelesnej vegetácie v rámci prepojenia miestnych biokoridorov. V riešenom území sa nachádzajú aj územia s II. stupňom s vysokou ekologickou stabilitou, reprezentovanou predovšetkým prvkami miestneho MÚSESu.
Klasifikácia územia a jeho ekologické hodnoty predstavujú diferenciáciu územia podľa vybraných kritérií, vyjadrujúcich kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v riešenom území. Pre praktickú využiteľnosť je stanovená základná jednotka územného celku – katastrálne územie, v ktorom je hodnotený stupeň ekologickej stability (SES) podľa miery ekologickej kvality vegetácie a jej zastúpení v katastrálnom území.
Výpočet stupňa ekologickej stability (SES) bol získaný váhovým koeficientom podľa vzťahu:
Pop.ESop+PZA.ESZA + PTT.ESTT + PLE.ESLE + PVO.ESVO+ PZP.ESZP +POSP.ESOSP SES= ----------------------------------------------------------------------------------------------------
CPKÚ
POP - plocha ornej pôdy v katastrálnom území = 604,33 ha ESOP - ekologický stupeň ornej pôdy (priemerná hodnota je 0,77) PVN - plocha viníc v katastrálnom území = 40,22 ha
ESVN - ekologický stupeň viníc (priemerná hodnota je 4,0) PZA - plocha záhrad = 42,85 ha
ESZA - ekologický stupeň záhrad (3,0)
PTT - plocha trvalých trávnatých porastov = 167,37 ha ESTT - ekologický stupeň trvalých trávnatých porastov (4,0) PLE - plocha lesov = 5,35 ha
ESLE - ekologická stabilita lesa (5,0) PVO - plocha vodných plôch 25,72 ha
ESVO - ekologický stupeň vodných plôch (4,0) PZP - plocha zastavaného územia = 37,22 ha
ESZP - ekologický stupeň zastavaného územia (1,0) POSP - ostatná plocha = 72,67 ha
ESOSP- ekologický stupeň ostatných plôch (0,50)
CPKÚ - celková plocha katastrálneho územia = 1 015,74 ha SES - stupeň ekologickej stability
SES = 1,56
Na základe tejto klasifikácie sme získali priemernú hodnotu stupňa ekologickej stability za celé katastrálne územie. Táto hodnota vyjadruje kvalitatívnu mieru ekologickej stability. Hodnota stupňa ekologickej stability 1,56 nám vyjadruje, že územie Svätuše má plochy ekologicky málo stabilné, čo je spôsobené vysokým podielom ornej pôdy a dobývacieho priestoru Svätuše a malým zastúpením lesov a vodných plôch.
Územný priemet ochrany prírody a krajiny
V rámci administratívneho usporiadania územia obce Svätuše vymedzujeme tento popis chránených území: Riešené katastrálne územie obce Svätuše je situované v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z.sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.
Osobitne chránené časti prírody a krajiny
Veľkoplošné chránené územia
(Chránené krajinné oblasti, národné parky a ich ochranné pásma)
- nezasahujú k.ú. Svätuše, CHKO Latorica s druhým stupňom ochrany sa rozprestiera v susedných katastrálnych územiach
Maloplošné chránené územia
(Chránené areály a ich ochranné pásma, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie a ich ochranné pásma, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky vrátane jaskýň a prírodných vodopádov a ich ochranné pásma, chránený krajinný prvok)
- nie sú vyhlásené
Chránené stromy a ich ochranné pásma
- nie sú vyhlásené
Časti prírody pripravované na ochranu
- nie sú pripravované
Územia NATURA 2000 Chránené vtáčie územia (CHVÚ)
- CHVÚ Medzibodrožie
Navrhované územia európskeho významu (ÚEV)
- nezasahujú riešené k.ú.
Územia medzinárodného významu - nenachádzajú sa v predmetnom k.ú.
Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny (v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít – území európskeho významu, zasahuje kategóriu chránené vtáčie územie v celom k.ú.
Chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie je chránené v rámci siete Natura 2000. Výmera 35 754 ha. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.
Územie tvorí spleť ramien a periodicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a pasienkami.
Medzibodrožie je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov chochlačka bielooká (Aythyanyroca),haja tmavá (Milvusmigrans), kaňa popolavá (Circus pygargus), rybár čierny (Chlidonias niger), volavka striebristá (Egretta garzetta), strakoš kolesár (Lanius minor), volavka biela (Egretta alba), chriašteľ
malý (Porzana parva), volavka purpurová (Ardea purpurea), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), rybár bahenný (Chlidonias hybridus), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), ľabtuška poľná (Anthus campestris), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), bocian biely (Ciconia ciconia), bučiak nočný (Nycticorax nycticorax), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), výrik lesný (Otus scops), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), kačica chrapľavá (Anas querquedula) a včelárik zlatý (Merops apiaster) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov rybárik riečny (Alcedo atthis), včelár lesný (Pernis apivorus) ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian čierny (Ciconia nigra), škovránok stromový (Lullula arborea), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), chriašteľ poľný (Crex crex), penica jarabá (Sylvia nisoria), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), pipíška chochlatá (Galerida cristata), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), prepelica poľná (Coturnix coturnix), muchár sivý (Muscicapa striata), brehuľa hnedá (Riparia riparia), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata).
Genofondovo významné lokality a ekologicky významné segmenty krajiny
Tvoria sieť genofondovo významných ekostabilizačných plôch v k.ú. obce Svätuše, ktoré zaisťujú územné podmienky trvalého zachovania druhovej rozmanitosti prirodzeného genofondu rastlín a živočíchov na riešenom území. Za miestne ekostabilizačné plochy boli vybrané tie územia v ktorých sa nachádzajú najzachovalejšie sukcesné štádiá, alebo tie plochy, ktoré majú vhodné podmienky pre ich vznik a ďalší prirodzený vývoj. K ďalším kritériám pre výber ekologický významných segmentov krajiny je stupeň zachovalosti, prirodzenosti a reprezentatívnosti bioty a v neposlednom rade aj územná rozloha.
Riešené územie patrí v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov k územiu s 1. stupňom ochrany t.j. k územiu, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pre udržanie a zvýšenie kvantitatívnej miery ekologickej stability a zabezpečenie rozmanitosti podmienok a foriem života v krajine, ako aj pre zachovanie, vytvorenie a udržanie optimálnej štruktúry v krajine a minimalizovanie negatívnych stretov medzi prvkami prírodného prostredia a antropogénnou činnosťou boli vymedzené genofondovo významné lokality, ktoré v danom priestore predstavujú významné krajinné prvky:
- piesky Chlmeckých kopcov – zasahuje k.ú. Svätuše, M.Horeš a Kr. Chlmec, územie predstavuje komplex pieskového pokryvu, ktorý zaberá ¾ plochy Chlmeckých kopcov. Ostrovčekovite sa v území zachovala xerotermná vegetácia. V území sa v súčasnosti ťaží piesok.
- Kerestúr – zasahuje k.ú. Somotor, Svätá Mária, Rad, Svinice, Svätuše, M. Horeš a Strážne. Územie je z väčšej časti odlesnené s enklávami močiarov, kanálov, vlhkých a subhalofylných lúk, pieskových dún medzi obrábanými poliami.
Agrocenózy v katastrálnom území obce Svätuše sú tvorené otvorenou poľnohospodárskou krajinou s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie. Typické územie Východoslovenskej nížiny je popretkávané melioračnými kanálmi.
Lúky a pasienky sa v riešenom území vyskytujú v týchto typoch:
1. Svieže lúky a pasienky – sú len krátkodobo ovplyvňované podzemnou alebo povrchovou vodou, ich výnosy závisia od dobrého ošetrovania a pri zlepšení výživy hnojením prípadne aj závlahami je možné dosiahnuť kvalitu intenzívnych trávnatých porastov.
2. Polosuché trávnaté porasty – sú na stanovištiach, ktoré sú na jar ovplyvňované zamokrením povrchovou vodou, v lete extrémne vysýchajú. Z tohto dôvodu sa tu nedarí dobrým trávnym druhom.
V katastrálnom území Svätuše sa popri melioračných kanáloch a odvodňovacích kanáloch nachádzajú len pomiestne brehové porasty, plnia protieróznu funkciu ako aj funkciu miestnych biokoridorov.
Vyčlenenie a typizácia krajinných biotopov v k.ú. Svätuše
Biotopy posudzovaného územia sme zaradili do typov biotopov, ktorých charakteristiku uvádzame. Topoľové monokultúry
V riešenom území sa nachádzajú už len torzá starých topoľových vetrolamov. Lesíky, remízky, skupinky drevín
Maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, druhové zloženie väčšinou obdobné ako nasledujúca jednotka. V podraste zvyčajne i výskyt lesných druhov, často býva zastúpená plná garnitúra bylinných druhov príslušnej jednotky lesných porastov a to i v prípade malej veľkosti týchto porastov. Ak sú obklopené nelesnou krajinou, stávajú sa refúgiom lesných druhov. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Lúčne a pasienkové úhory
Bývalé lúky a pasienky, viac rokov neobhospodarované. Druhové zloženie porastov je do značnej miery determinované vekom úhoru a spôsobom predchádzajúceho využita, čo ovplyvňuje i prírodoochrannú významnosť porastov. V porastoch sa hromadí nerozložená organická hmota, postupne začínajú prevládať trávy. Na starších úhoroch nastupujú dreviny. Druhová diverzita v mladších štádiách, pokiaľ nie je príliš vysoké zastúpenie drevín, je relatívne vysoká, neskôr klesá. Tento typ biotopu hodnotíme ako významný.
Úhory TTP, výrazne zarastajúce drevinami
Pokročilejšie sukcesné štádiá úhorov, z drevín sa uplatňujú predovšetkým slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), druhy rodu ostružina, predovšetkým z okruhu ostružiny ožinovej (Rubus fruticosus agg.). V bylinnom poschodí sa už môžu vyskytovať i lesné druhy. Keďže sú zastúpené lúčne druhy (s výrazným podielom teplomilných druhov) a druhy, typické pre ekotóny, celková diverzita týchto porastov je relatívne vysoká. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Biotopy polí
Plošne najrozšírenejší typ biotopu v území. Ide prevažne o veľkoblokové orané polia, s pestovaním najmä obilnín. Z rastlinných spoločenstiev sú zastúpené synantropné - segetálne spoločenstvá, zo živočíchov sú to druhy agrocenóz. Cenózy sú väčšinou druhovo chudobné, výrazne bývajú zastúpené najmä synantropné druhy a druhy so širokou ekologickou amplitúdou. Tento typ biotopu zaraďujeme medzi málo významné.
Sukcesné štádiá rôznych spoločenstiev na plochách antropogénneho pôvodu s výrazným zastúpením drevín
Heterogénna skupina, zastúpenie drevín i druhové zloženie závisí od spôsobu využívania (väčšinou ide o nevyužívané plochy - úhory), spôsobu a doby vzniku a stanovištných podmienok. V území sa na týchto plochách väčšinou výrazne presadzujú pôvodné druhy rastlín. Tento typ biotopu hodnotíme ako relatívne menej významný.
Poloruderálne bylinné porasty na neúžitkoch
Hospodársky nevyužívané plochy, na ktorých z dôvodu ich relatívnej sukcesnej mladosti, vysokého zastúpenia konkurenčne mimoriadne silných bylín, predovšetkým tráv, opakovaného narúšania alebo nevhodných stanovištných (najmä substrátových) podmienok sa neuplatňujú dreviny. Porasty bývajú často druhovo monotónne, s väčším alebo menším zastúpením synantropných druhov. Tieto porasty zaraďujeme medzi málo významné typy biotopov.
K najhodnotnejším biotopom územia z hľadiska kvalitatívnej a kvantitatívnej druhovej skladby patria biotopy málo sa líšiace od biotopov pôvodnej krajiny. Sú nimi ekosystémy s lesným a vodným prostredím. Pre svoju obmedzenú dostupnosť vytvárajú relatívne stabilné biotopy s dôležitým genofondovým, reprodukčným, potravným a úkrytovým poslaním v krajine. S rozľahlosťou plochy narastá stupeň ich kvalitatívneho významu. Majú relatívne vysokú regeneračnú schopnosť s prvkami prirodzenej regulácie. Ostatné biotopy tvoria prechodné formy s dočasným faunistickým poslaním. Majú význam ako pufrovacie zóny. Využívané sú k oddychu, lovu a reprodukcii vymedzeného typu živočíšnych druhov. Ich hodnotový význam ako ekosystému je podriadený poslaniu, funkcii a antropickému vplyvu.
Prvky ÚSES
Spracovávaná kostra lokálneho ÚSES Svätuše sa odvíja od ÚSES-u okresu Trebišov spracovaného AŽP Košice v roku 1994. Základné poznatky z R - ÚSES-u boli doplnené a upresnené terénnym prieskumom. Z prvkov R – ÚSES sa do riešeného územia premietli nasledovné:
Ø Nadregionálne biocentrá
V riešenom území sa nenachádzajú.
Ø Nadregionálne biokoridory
V riešenom území sa nenachádzajú.
Ø Regionálne biocentrá Regionálne biocentrum Vysoká
Zasahuje do východnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje andezitová kryha, najvyššia v Chlmeckých kopcoch, na vrcholovej časti s plytkou hlinitou pôdou, porastená krovitým porastom, neustále sa rozširujúcim. Vyskytuje sa tu kosatec bezlistý uhorský, poniklec veľkokvetý, poniklec slovenský, kavyľ pôvabný, zo živočíchov jašterica obyčajná, užovka hladká, slávik tmavý.
Regionálne biocentrum Veľké jazero
Zasahuje do severnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje eolitická depresia medzi pieskovými dunami, v súčasnosti bez vody, alebo len príležitostne zavodnená. Počas zavodnenia je tu bohatý výskyt živočíšnych druhov vodných a močiarnych spoločenstiev. Vyskytuje sa tu viacero mimoriadne vzácnych a ohrozených druhov rastlín, je tu nálezisko aldrovandy pľuzgiernatej. V lokalite je potrebné zabrániť postupujúcej ťažbe piesku, znečisťovaniu lokality a záberu pre ornú pôdu. Lokalita zasahuje do územia výhradného ložiska Svätuše – zlievárenské piesky.
Regionálne biocentrum Čierna hora
Lokalita sa nachádza na hranici s k.ú. Kr. Chlmca. Rozsiahla vyvýšenina so súvislými lesnými porastami, charakteru teplomilných dúbrav, v juhozápadnej časti dominujú pieskové duny, medzi nimi sú charakteristické zníženiny, v súčasnosti vplyvom melioračných zásahov vysušené.
Ø Regionálne biokoridory
Regionálny biokoridor Tarbucka - Kapoňa
Prechádza celou južnou polovicou katastrálneho územia v smere západ - východ. Spája regionálne biocentrá charakterizované výskytom stepných a lúčnych biotopov, xerotermnými a mezofilnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, s ostrovmi piesčitých dún s porastami agátových a dubových lesíkov, pasienkami a vinicami a medzidunových zníženín s močiarnymi spoločenstvami rastlín a živočíchov.
Ø Interakčné prvky N a R – ÚSES V riešenom území sa nenachádzajú.
V kópie zo zmien a doplnkov ÚPN – VÚC Košického kraja vyplýva, že do lokalít navrhovaných fotovoltaických elektrární zasahuje regionálny biokoridor Tarbucka – Kapoňa.
Regionálne biocentrum a genofondová plocha Kerestúr nezasahuje do katastra obce Svätuše.
Hodnotené územie nie je zaradené do Ramsarského dohovoru o mokradiach. V hodnotenom území a širšom okolí navrhovanej činnosti sa nenachádzajú chránené stromy.
Zmeny a doplnkyúzemnéhoplánuobceSvätušedefinujúarešpektujúChránenévtáčieúzemieMedzibodrožie, taktiež zakázané činnosti ustanovené v znení § 2 vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. Ide o činnosti, ktoré nebudú výrazne vplývať na predmet ochrany v CHVÚ.
Navrhovaná zmena územného plánu umožňuje realizovať opatrenia pre zachovanie a zlepšenie stavu v danom katastrálnom území a nenavrhuje činnosti, ktoré by bránili jej trvalo udržateľnému rozvoju. Vplyv Zmien a doplnkov územného plánu Svätuše na vyhlásené chránené vtáčie územie Medzibodrožie je minimálny.
V riešení Zmien a doplnkov č.2/2009 územného plánu obce Svätuše sapostupovalovsúlades príslušnými ustanoveniami stavebného zákona tak, aby boli všetky záujmy ochrany území rešpektované.
Územie navrhovanýchfotovoltaickýchelektrárnízasahujedoregionálnehobiokoridoruTarbucka–Kapoňa. V navrhovanej lokalite elektrární sú bývalé močiarne spoločenstvá zničené vplyvom prevedených hydromelioračných zariadení – odvodnenia územia. Takmer celá plocha sa nachádza na ornej pôde a lúkach.
Negatívne javy a stresové faktory
Primárne bariérové antropogénne prvky krajiny, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj a migračné pohyby bioty:
§ cestná doprava predstavuje líniovú bariéru
§ zastavané územie obce
§ dobývací priestor Svätuše
§ skládka KO Svätuše
§ nedostatok zelene pozdĺž vodných kanálov
§ elektrické rozvody VN a VVN - elektrické rozvody VN , fotovoltaické články
§ hospodársky dvor PD
Sekundárne potenciálne bariérové prvky:
neboli identifikované žiadne sekundárne potenciálne bariérové prvky
2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1Doprava a dopravné zariadenia
2.12.1. 1. Cestná sieť
Návrh
§ fotovoltaické elektrárne budú sprístupnené z jestvujúcich účelových komunikácií šírky 3,75/30. Ide o cestu jednopruhovú obojsmernú s výhybňami každých 100 m.
Lokalita sever bude sprístupnená poľnou cestou od cesty I. triedy č.79 so smerom Vranov nad Topľou – Hriadky (D1 a I/50) – Trebišov – Zemplínsky Klečenov – Slovenské Nové Mesto – Svätuše – Kráľovský Chlmec – Čierna nad Tisou – štátna hranica SR/UA.
Lokalita Juh bude sprístupnená poľnou cestou od cesty III/55324 so smerom Veľký Kamenec – Malý Horeš
– Kráľovský Chlmec
§ komunikácie budú využívané na sprístupnenie lokality počas výstavby elektrární a na zabezpečenie servisu elektrární.
2.12.1.5 Parkovacie a odstavné plochy
Návrh
Parkovacie a odstavné plochy budú zabezpečené v lokalitách elektrární.
2.12.2 Vodné hospodárstvo
Lokality si nevyžadujú zásobovanie vodou. Pitná voda bude počas výstavby zabezpečená balenou vodou a toalety prenosnými toaletami.
Trasu navrhovaných VN a VVN vedení križuje Pobodrožský skupinový vodovod.
2.12.3 Energetika
2.12.3.1. Elektrická energia
Lokalita plánovanej fotovoltaickej elektrárne (FVE) je napájaná vonkajším elektrickým vedením VN 210, ktoré je pripojené k ES 110/22 kV Kráľovský Chlmec – distribučná sústava spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD).
Na základe veľkosti lokality a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie: Spôsob výroby: OZE
Druh technológie: solárne amorfné panely Inštalovaný výkon: 36 000 kWp
Vlastná spotreba FVE: do 540 kVA
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým a paralelným zapojením FV panelov.
Na meranie a reguláciu bude použitý distribuovaný riadiaci systém so zberom dát po zbernici protokolom TCP/IP. Navrhovaný riadiaci systém bude monitorovať parametre vnútornej a vonkajšej siete a bude zabezpečovať prifázovanie zdroja k distribučnej sieti. Súčasne bude riadiť kompenzáciu a filtráciu siete modulovaním potrebných zložiek harmonického priebehu. Predpísaný účinník cos φ = 1. Optimálna prevádzka FVE predpokladá s využitím 1100 hodín v priebehu roka, čo predpokladá výrobu elektriny cca 39 600 000 kWh za rok.
Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhovaná na napäťovej úrovni 110 kV. V rámci kioskových trafostaníc (1000 kVA – 4000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV a následne v transformovni 22/110 kV na napätie 110 kV .
Vlastná spotreba FVE Svätuše do 540 kVA bude napájaná z dvoch samostatných DTS 22/0,4 kVA / 630 kVA severná časť a 400 kVA južná časť/.
Vyvedenie výkonu do distribučnej siete VVN je navrhované vonkajšou elektrickou prípojkou VVN do určeného prípojného bodu kmeňového 110 kV VVN vedenia č. 6794.
Za účelom dosiahnutia optimálnej polohy a sklonu fotovoltaických panelov bude slúžiť kotevná konštrukcia. Rozostupy medzi jednotlivými radmi panelov budú naprojektované v závislosti od sklonu terénu.
Riadenie elektrárne
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN.
2.12.3. 4 Rádiokomunikácie , elektronické komunikácie, diaľkové káble
Okrajom cesty I/79 ide trasa optického káblu, ktorý môže zasahovať do riešeného územia. Pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie bude potrebné upresniť trasu káblu.
2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie
Výstavba FVE a jej prevádzka nebude mať žiaden negatívny dopad na životné prostredie (kontaminácia pôdy, ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, hluk). Taktiež začlenenie do existujúceho prostredia nijako nenaruší ráz krajiny.
Technické a a konštrukčné riešenie bude rešpektovať v plnom rozsahu platné vyhlášky a normy a bude zaručovať ochranu životného prostredia v zmysle najvyššieho stupňa technologického poznania.
Životné prostredie bude čiastočne ovplyvnené pri stavebných činnostiach FVE (doprava materiálu po komunikáciách a ostatné bežné stavebné práce) avšak dodržaním technologických postupov a plánov organizácie výstavby je možné tieto vplyvy minimalizovať.
Dodržanie projektového riešenia a súvisiacich legislatívnych a technických noriem zaručí, že výstavba a prevádzka FVE nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie
2.13.1 Odpadové hospodárstvo
Keďže ide o bezobslužnú prevádzku, FVE nebude produkovať počas prevádzky žiadne komunálne ani iné odpady.
Počas výstavby a základe efektívneho využívania stavebných materiálov a opätovného použitia výkopového materiálu na zásypy možno predpokladať minimálne množstvo odpadov. Odpady vznikajúce na stavenisku budú zneškodňované na vyhovujúcej skládku odpadu resp. budú zneškodnené prostredníctvom oprávnených zneškodňovateľov na základe dohody medzi investorom a zhotoviteľom stavby.
Nebezpečné a obzvlášť nebezpečné látky
Počas výstavby sa na stavenisko nepočíta so skladovaním nebezpečných látok. Prípadné ohrozenie najmä kontaminácia pôdy a znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené poruchou stavebných strojov (nákladné autá, kompresory, žeriavy a nakladače,...) a to únikom uhľovodíkov ropných látok. Preto sa bude venovať zvýšený dôraz pri činnosti stavebných mechanizmov a ich technickému stavu, s cieľom predísť znečisteniu životného prostredia. Na stavenisku nebude dovolené:
§ vykonávať akúkoľvek opravu stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
§ čerpať pohonné látky a prevádzkové náplne stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
§ vykonávať akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa vyžaduje činnosť s nebezpečnými a obzvlášť nebezpečnými látkami
2.13.2 Čistota ovzdušia
Počas výstavby a prevádzky nie je dovolené na stavenisku spaľovať akékoľvek odpady zo stavby.
2.13.3 Hluk
V zmysle platných právnych noriem budú počas výstavby a prevádzky FVE dodržané najvyššie prípustné hladiny hluku.
2.14. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
Na celom území katastra je chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie.
2.15. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na nepoľnohospodárske účely
V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitované pôdno - ekologické jednotky:
0312003 – 31201 – 6. sk.
Nivné pôdy glejové, ťažké, ílovito hlinité, na rovine, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0313004 – 31301 – 7. sk.
Nivné pôdy glejové, ľahké pôdy piesočnaté a hlinito piesočnaté, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0359201– 35901 – 7. sk.
Regozeme až hnedé pôdy na viatych pieskoch, ľahké, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0359201– 35901 – 7. sk.
Regozeme až hnedé pôdy na viatych pieskoch, ľahké, na miernom svahu s južnou, východnou a západnou expozíciou, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
0398004 – 39401 – 9. sk.
Glejové pôdy veľmi ťažké, na rovine, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac
Záber č. 19
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 10,08 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,05 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 5,86 ha. Celkový záber pôdy je 10,13 ha.
Záber č. 20
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk.. V lokalite nie sú vykonané žiadne investičné zásahy.
Celkový záber pôdy je 3,76 ha.
Záber č. 21
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 56,79 ha a na BPEJ 03312003 - 6. sk. 0,98 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,07 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 23,78 ha.
Celkový záber pôdy je 57,84 ha.
Záber č. 22
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore sú navrhnuté stožiare VN vedenia a prístupová komunikácia k transformovni 22/110 kV. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 0,17 ha a na BPEJ 03312003 - 6. sk. 0,03 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 0,03 ha na BPEJ 0398004 - 9. sk.
Celkový záber pôdy je 0,20 ha.
Záber č. 23
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá transformovnňa 22/110 kV.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 1,27 ha V celej lokalite sú vykonané investičné zásahy - odvodnenia.
Celkový záber pôdy je 1,27 ha.
Záber č. 24
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore je navrhnutá prístupová účelová cesta k fotovoltaickej elektrárni a VN vedenie.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 0,10 ha V celej lokalite sú vykonané investičné zásahy - odvodnenia.
Celkový záber pôdy je 0,10 ha.
Záber č. 25
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 20,02 ha V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 20,02 ha.
Celkový záber pôdy je 20,02 ha.
Záber č. 26
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 15,57 ha a na nepoľnohospodárskej pôde 0,55 ha. V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 16,12 ha.
Celkový záber pôdy je 16,12 ha.
Záber č. 27
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990. V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0398004 - 9. sk. 2,62 ha.
V lokalite sú vykonané investičné zásahy – odvodnenia na ploche 2,62 ha. Celkový záber pôdy je 2,62 ha.
Lokality navrhované na záber k výhľadovému roku 2 030:
|
V zast. území K r. 2020 |
mimo zastav. územie k r. 2020 |
celkom |
|
|
záber celkom |
- |
112,06 |
112,06 |
|
z toho PP |
- |
111,39 |
111,39 |
|
nepoľnohosp.pôda |
- |
0,67 |
0,67 |
Mimo zastavané územie k 1. 1. 1990 navrhujeme plochy pre fotovoltaickú elektráreň.
V Zmenách a doplnkoch ÚPN – O Svätuše č. 2/2009 nie sú navrhnuté žiadne zábery lesných pozemkov.
2.16. Hodnotenie navrhovaného riešenia
Navrhované riešenie komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obce.
Environmentálne hodnotenie
Územný plán akceptuje limity a obmedzenia vyplývajúce z ochrany prírody. Návrh Zmien a doplnkov územného plánu citlivo rieši navrhovanú lokalitu s minimálnym zásahom do prírodného prostredia. Navrhované aktivity nebudú vyžadovať výrub sprievodnej zelene pri brehoch kanálov.
Ekonomické hodnotenie
Návrh ZaD sa sústreďuje na ekologickú výrobu elektrickej energie. Vplyv na ekonomický rozvoj obce bude mať zvýšením príjmov obce.
Sociálne dôsledky
Zvýšené príjmy obce umožnia rozvoj sociálnej politiky obce.
Územno – technické dôsledky
V rámci zmien a doplnkov je riešené napojenie navrhovanej elektrárne na dopravnú sieť obce a na VVN vedenie.
3 Záväzná časť Zmien a doplnkov územného plánu obce
Bod 4.3. je doplnený :
4.3.6. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny
Z riešenia Zmien a doplnkov ÚPN nevyplývajú požiadavky na
Sem vložte text
Úradná tabuľa
- 13.06.2022 Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa MŠ - Svätuše
- 10.05.2022 Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa ZŠ - Svätuše
- 01.03.2022 Oznámenie o strategickom dokumente odpadového hospodárstva KSK 2021-2026
- 28.02.2022 Miera triedenia odpadu
- 23.11.2021 Výzva na predkladanie ponúk - Rekonštrukcia a stavebné úpravy kultúrneho domu v obci Svätuše
- 12.11.2021 Výzva na predkladanie ponúk - Zvyšovanie energetickej účinnosti kultúrneho domu v obci Svätuše
- 11.11.2021 Uznesenie č. 75/2021 o schválení predaja parc. č. 494/1,494/2
- 13.10.2021 Uznesenie č. 76/2021 o schválení predaja pozemku parc. č. 1900/17
- 12.10.2021 Uznesenie č. 77/2021 o schválení predaja pozemku parc. č. 1900/18
- 05.08.2021 Zámer na priamy predaj pozemku parc. č. 1900/18
Úradná tabuľa
- 13.06.2022 Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa MŠ - Svätuše
- 10.05.2022 Výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa ZŠ - Svätuše
- 01.03.2022 Oznámenie o strategickom dokumente odpadového hospodárstva KSK 2021-2026
- 28.02.2022 Miera triedenia odpadu
- 23.11.2021 Výzva na predkladanie ponúk - Rekonštrukcia a stavebné úpravy kultúrneho domu v obci Svätuše
- 12.11.2021 Výzva na predkladanie ponúk - Zvyšovanie energetickej účinnosti kultúrneho domu v obci Svätuše
- 11.11.2021 Uznesenie č. 75/2021 o schválení predaja parc. č. 494/1,494/2
- 13.10.2021 Uznesenie č. 76/2021 o schválení predaja pozemku parc. č. 1900/17
- 12.10.2021 Uznesenie č. 77/2021 o schválení predaja pozemku parc. č. 1900/18
- 05.08.2021 Zámer na priamy predaj pozemku parc. č. 1900/18
Kalendár udalostí
KontaktObecný úrad Telefón: +421 56 62 84 491 E-mail: obecsvatuse@gmail.com
|
|
Vytvorte si vlastnú webstránku zadarmo s redakčným systémom WebJET Cloud.